Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 06.08.2024 22:25

Dobrý deň.

V nadväznosti na naše prvé vydanie polemiky publikované v pondelok, 05. 08. 2024, pod názvom "Je v slnečnej páľave teplejšie kamenné námestie alebo suché zožaté pole?", vychádzame s druhým vydaním polemiky. Všimneme si ním čosi, čo sa bude javiť ako prevratné.

Namiesto úvodu priznáme, že k predkladanému druhému vydaniu polemiky nás viedol jeden z FB-komentárov k prvému vydaniu polemiky. Dovolíme si ho citovať ako obrázok 1:

 

Obr. 1: FB-komentár k polemike publikovanej v pondelok, 05. 08. 2024, dostupnej TU

 

Pre účel správneho pochopenia citovaného FB-komentáru poznamenáme, že polemika, ku ktorej sa vzťahuje, je dostupná ako článok TU.

 

Poznáme to: "Rozpálené mesto". Poďme teda "rozpálené mesto" rozpitvať.

 

Ak má byť mesto "rozpálené", tak potrebujeme situáciu s horúčavou a, prirodzene, slnečným svitom.

 

Nech je teda horúci a slnečný okamih ("horúci" v našich podmienkach nech znamená s teplotou vzduchu nad 30 °C). A nech je tento okamih v takej časti dňa, kedy teplota vzduchu ešte stúpa.

 

Štandardne sa s pointou v rámci publikačnej jednotky vychádza v jej závere. Urobme to teraz opačne. Napadlo niekomu z Vás, vážení čitatelia, že mestská zástavba - majúc na mysli bytové a nebytové priestory - sa má počas páľavy ako "chladnička"?

 

Myšlienka predošlého odseku si zasluhuje zdôvodnenie - veď sa javí ako bláznivá. Veď uznajme: V situácii, kedy sa realizuje páľava počas vyššie uvedených podmienok - slnečný svit pri teplote vzduchu nad 30 °C, ktorá ešte ďalej stúpa - sú budovy vo vzťahu k ovzdušiu jeho "chladničkou"? 

 

Iste sme všetci postrehli, že fasády budov sú zväčša svetlé. Ak si spomenieme na našu prvú polemiku (pozri vyššie zmienený zdroj), tak potom plochy so svetlými farbami si musíme spojiť s vysokou schopnosťou odrážať slnečné žiarenie.

 

Druhá vec je, že bytové a nebytové objekty sú štandardne hranoly - teda ich steny sú kolmé na podstavu. Chceme tým poukázať na to, že slnečné lúče na kolmé steny dopadajú pod malým uhlom a tak majú nižšiu schopnosť ich dotovať tepelnou energiou, než keby dopadali na ne pod takým uhlom, pod akým dopadajú na vodorovné povrchy.

 

Skôr, než vyjdeme s tretím faktorom, ktorý viac než podporí "teóriu chladničky" vo vzťahu k objektom mestskej zástavby, ponúkneme čitateľovi tip, ktorý môže poľahky zrealizovať: V budúcom týždni očakávame veľkú páľavu. Ak má zmysel overiť, aké teplotné charakteristiky vykazujú steny budov, ktoré sú svetlé a majú drsný povrch, potom tou najjednoduchšou prácou bude sa ich dotknúť. Myslíme si azda, že budú horúce ako napríklad suchá tráva na slnku (pozri tabuľku 1 z polemiky z pondelka, 05. 08. 2024)? - pravda, veríme, že sa nezameriame na tmavé drevenice v dedinkách, ale na mestskú zástavbu, ktorej sa venujeme. 

 

Chvíľu čitateľa zdržíme a pred zmienkou o treťom faktore vyjadríme sa k drsnosti stien budov. Vedeli sme, že i táto ich vlastnosť má význam vo vzťahu k ich schopnosti eliminovať dotáciu tepla do nich prostredníctvom slnečných lúčov? Totiž, slnečné lúče, ak dopadajú na hrubo-drsný, nerovný povrch, sa lámu a všakovako, cikcakovo, sa odrážajú - aj mimo onen povrch. A čím viac žiarenia sa odrazí mimo, tým menej tepelnej energie sa do telesa cez jeho povrch dostane.

 

Vyjdime s tretím faktorom, ktorý podporí "teóriu chladničky" vo vzťahu k objektom mestskej zástavby.

 

Vážený čitateľ. Ak je vonku nad 30 °C (držme sa tejto hladiny, ak sme ju vyššie zmienili), tak objekt mestskej zástavby je zo svojej samotnej podstaty "chladničkou" - Veď uvážme: Aké teplotné pomery sú vo vnútri týchto objektov? Je v nich teplejšie ako vonku, v páľave?   

 

Ak by sme však ignorovali tretí faktor (pretože, priznajme si, je špekulatívny) a držali by sme sa iba dvoch predošlých (a nijako nespochybniteľných) faktorov, tak "teória chladničky" viazaná na objekty mestskej zástavby nijako neutrpí. Povedali by sme si - Akoby nie? Veď aj keby oslnené steny budov neboli zrovna také horúce ako vyschnutý trávnik, i tak sú (zrejme) teplejšie než okolité ovzdušie.

 

Áno. Posledná veta v predošlom odseku je holým faktom. Až na to, že narážame na čosi, čo mohlo ujsť našej pozornosti.

 

Vážený čitateľ. Ak vezmeme do úvahy budovu, tak počas slnečnej páľavy je oslnená najviac "polovica jej stien". Druhá polovica je neoslnená. A tu zrazu, pri uvážení tejto skutočnosti, nachádzame význam aj tretieho, vyššie popísaného faktora - teplejšia než okolitý vzduch polovica budovy, chladnejšia než okolitý vzduch druhá polovica budovy (chladnejšia, lebo vyššie sme si stanovili, že sme v čase, kedy teplota vzduchu ešte stúpa).

 

Slovom - môžeme si, na základe uvedeného, utvoriť predstavu o tom, v akej miere mestská zástavba podporuje ohrev vzduchu v situácii s páľavou.

 

A vyjdeme ešte s niečím. Veď objekty (aj) mestskej zástavby vrhajú tieň!

 

Ak uvážime prvé a predkladané druhé vydanie polemiky, potom sa dostaneme ku koreňu skutočnosti, že veľké mestá akosi nenachádzame medzi rekordérmi, pokiaľ ide o maximá teploty vzduchu pri horúčavách.

 

Vážení čitatelia.

 

Vnímame, že v predkladanom druhom vydaní polemiky sme nereagovali priamo na FB-pripomienku uvedenú ako obrázok 1. Tak či onak, ako sme naznačili, práve táto pripomienka nás inšpirovala k druhému vydaniu polemiky - a toto vydanie podľa nás veľmi vhodne dopĺňa prvé vydanie polemiky. Platí však, že vyjdeme i s ďalšími vydaniami. A áno - určite si všimneme aj to, že kým počas páľavy a v čase, kedy teplota vzduchu počas dňa stúpa, je mestská zástavba "chladničkou", tak na druhej strane v čase, kedy už (na sklonku dňa) teplota vzduchu klesá, je zdrojom tepla. Alebo sa vyjadríme aj k tomu, že kým kamenné námestie sa v porovnaní so suchým zožatým poľom počas denných hodín problematicky zohrieva, tak na druhej strane sa na sklonku dňa alebo večer aj problematicky ochladzuje - kdežto pri zožatom suchom poli je to naopak.