Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 05.08.2024 22:26

Dobrý deň.

Počujeme to v nadväznosti na mestá, počas leta, často: "Rozpálené mesto", "rozpálené námestie", "rozpálené budovy". A tak sme sa na mantru neznesiteľne "rozpáleného mesta" pozreli bližšie.

Budeme simplexní - našu polemiku pojmeme veľmi prosto.

 

Vžime sa do pomerov vrcholového leta: Je slnečno, je horúco.

 

Vyložme na stôl fakty:

 

Ovzdušie sa počas dňa zohrieva od oslnených povrchov (komunikácie, parkoviská, trávnaté porasty, strechy a steny objektov a podobne).

 

Každý povrch má okrem iných jednu vlastnosť - albedo. Ide o mieru, v akej dokáže (ten alebo onen povrch) odraziť žiarenie Slnka. A každý povrch má albedo iné. Tak napríklad sneh má oveľa vyššie albedo ako zelená tráva. Inými slovami, sneh odrazí väčšie množstvo žiarenia než tráva.

 

Prečo sa teraz venujeme albedu, resp. schopnosti povrchov odrážať slnečné žiarenie? Je to preto, lebo slnečné žiarenie je nositeľom aj tepelnej energie (tepla). Vo vzťahu k inej veličine - teplota - sa tepelná energia prejavuje tak, že: čím viac tepelnej energie povrch absorbuje (teda čím viac tepla prijme), tým vyššiu teplotu tento povrch dosiahne (a potom tým väčšmi sa zohreje vzduch nad týmto povrchom).

 

A na základe toho, čo sme uviedli v predošlom odstavci, sa vraciame k tomu, čo sme uviedli vyššie - ovzdušie sa počas dňa zohrieva od oslnených povrchov (pripomíname, že aj cez oblaky prechádza časť slnečného žiarenia, preto aj pri zamračenej oblohe sa počas dňa štandardne otepľuje).

 

Praktický výsledok albeda povrchov - chceme písať o teplote týchto povrchov - je nasledovný (tabuľka 1):

 

Tabuľka 1: Teploty vybraných povrchov v mestskom prostredí za slnečnej situácie pri teplote vzduchu 32 °C

Zdroj tabuľky je uvedený v päte článku - ide o vedecký článok.

 

Všimnime si teda niektoré údaje v tabuľke 1 (pri teplote vzduchu 32 °C).

• asfalt na slnku: do 59 °C
• betón na slnku: do 45 °C
• tmavá kamenná dlažba na slnku: do 55 °C

(poznámka: na námestiach sa štandardne používa svetlá kamenná dlažba, ktorá má väčšie albedo než tmavá)

• svetlá stena na slnku: do 49 °C
• tmavé drevené zábradlie na slnku: do 67 °C
• tráva na slnku: do 48 °C
• suchá tráva na slnku: do 60 °C
• schnúce listy lipy na slnku: do 53 °C

 

Čo sme zistili z údajov tabuľky 1? Napríklad to, že pertraktovaný betón na slnku sa dokáže vyhriať menej než zelená tráva na slnku, alebo že suchá tráva na slnku sa vyhreje viac než asfalt na slnku.

 

Keďže možno bude v záujme niektorých čitateľov poukázať na to, že asfalt sa na slnku prehreje až do 59 °C (za podmienok uvedených v záhlaví tabuľky 1), tak my musíme dodať, že pri výstavbe chodníkov a cestných komunikácií sa nepoužíva čistý asfalt, ale asfaltom obaľované zmesi (a tie majú nižšie albedo než čistý asfalt, ktorý je tmavý - veď sme azda postrehli, že chodníky a cesty v meste sa za slnečného letného dňa akosi lesknú).

 

Možno neuniklo pozornosti čitateľa tejto polemiky, že rekordy v horúčavách akosi nedosahujú veľké mestá (a tobôž nie Bratislava), ale dedinky. Nuž - tabuľka 1 môže priliehavo napovedať, prečo tomu tak je.

 

Určite to poznáme:

1. teriganie sa suchým strniskom na poli, na vidieku, počas dennej vrcholovo-letnej páľavy,
2. trmácanie sa kamenným námestím, v meste, počas dennej vrcholovo-letnej páľavy.

 

Ťažko povedať, či sme sa niekedy bytostne vžívali do subjektívne pociťovanému rozdielu medzi menovanými dvomi variantmi. Ak áno, tak azda by sme ten rozdiel mohli popísať takto: Kým to prvé je akési "lepkavé", "potivé", "zaťažujúce", tak to druhé je akési "oslnivé", "pálivé", "odpudzujúce".

 

Ale prečo takto vnímaný rozdiel medzi onými dvomi variantmi? Nuž, albedo kamenného námestia je vyššie ako albedo suchého strniska ležiaceho na viac alebo menej tmavom poli - inými slovami:

• kamenné kocky na námestí odrážajú veľa slnečného žiarenia a preto sa cítime akísi oslnení a opaľovaní (skutočne - to odrazené žiarenie zasahuje aj nás a okrem priameho slnečného žiarenia ohrieva našu pokožku teda aj to odrazené),
• suché strnisko na pôdnom koberci poľa poníma veľa slnečného žiarenia a podľa údajov z tabuľky 1 si vieme predstaviť, ako veľmi sa preto dokáže zohriať.

 

Záverečná pointa:

Ak by sme robili merania za slnečného letného dňa, tak (možno paradoxne) suché zožaté pole by bolo teplejšie než kamenné námestie. A to nie je všetko - preto by bolo nad suchým zožatým poľom teplejšie (máme na mysli reálnu, nie pocitovú teplotu vzduchu) ako nad kamenným námestím (pravda, ak by sme teplotu vzduchu merali takým teplomerom, ktorý je dostatočne tienený radiačným štítom - lebo teplota vzduchu sa nemeria tak, že necháme na teplomer dopadať priame alebo odrazené slnečné žiarenie). 

 

 

Zdroj tabuľky 1: http://www.cbks.cz/sbornik08b/Caboun_teplota.pdf