Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 24.11.2020 18:42

Jeseň 2020 sa chýli ku koncu. Príchod zimy 2020/2021 je neodvratný. Tá sa o slovo hlási už i počasím. To je silne poznačené anticyklonálnymi tendenciami. V nich sa mrazy začínajú stávať každodenným štandardom. Ba čo viac - realitou sa stávajú i celodenné mrazy. A je len 24. november.

Vízie portálu MeteoInfo.sk sa napĺňajú. Od počiatku novembra upozorňujeme na anticyklonálne tendencie, ktoré ovládli európsky veľkopriestor. Vysokotlakové systémy, ktoré ovplyvňujú počasie aj v našej oblasti,

• deformujú vertikálny priebeh teplôt vzduchu, 
• blokujú nápory teplého vzduchu od Atlantiku či z Afriky nad európsky kontinent,
• predstavujú hrozbu ataku veľmi studených vzduchových hmôt z Arktídy a najmä zo Sibíri.

 

Portál MeteoInfo.sk zachytil istú nedôveru verejnosti v ochladzovacie efekty tvrdošijných anticyklonálnych tendencií. Tieto sú však dobre známe svojou rafinovanosťou. Avšak to, k čomu sme dospeli dnes (je utorok, 24. 11. 2020), prekvapilo aj nás. Niektoré lokality v nižších polohách sa, totiž, maximom teploty vzduchu dostali na úroveň len veľmi tesne pri nule. Dokonca, existuje dôvodná obava, že dnes večer (je utorok, 24. 11. 2020) sa k nám dostanú informácie o ľadovom dni (t. j. dni s maximom teploty vzduchu niže 0 °C) v niektorých lokalitách. Opäť podotkneme - je 24. november.

 

Špecifikom dnešného dňa (utorok, 24. 11. 2020) sú veľmi husté hmly. Tieto boli a teraz podvečer sa opäť stávajú i mrznúcimi. Počasie tak v oblastiach, ktoré sú do hmly ponorené, nápadne pripomína blížiaci sa december. Vo vyššie položených lokalitách či regiónoch prevláda síce slnečné počasie (tak tomu dnes - utorok, 24. 11. 2020 - bolo a tak tomu bude i v najbližších dňoch), ale v suchom vzduchu teploty vzduchu po západe Slnka doslova letia k nule. Napríklad stanica Prievidza vykázala medzi 15.00 SEČ a 16.00 SEČ drakonický pokles teploty vzduchu o 5 °C. Stály pozorovateľ portálu MeteoInfo.sk Michal z Dobrej Nivy hlásil k 16.30 SEČ pokles teploty vzduchu z maxima 7,7 °C až do mrazu (-0,1 °C).

 

K špecifiku dnešného dňa (utorok, 24. 11. 2020) - husté mrznúce hmly - ilustračne prikladáme i obrazovú prílohu z Nitry (obrázok 1) a Trnavy (obrázok 2).

 

Obr. 1: Špecifikum utorka (24. 11. 2020) - mrznúce hmly (na fotografii Nitra, sídlisko Klokočina); autor: Ladislav z Nitry - MeteoInfo.sk

 

 

Obr. 2: Špecifikum utorka (24. 11. 2020) - mrznúce hmly (na fotografii Trnava); autor: Marcel zo Zavaru - MeteoInfo.sk

 

Sivá temnota bude nižším polohám vládnuť i v najbližších dňoch - majúc na mysli stredu (25. 11. 2020), štvrtok (26. 11. 2020) a piatok (27. 11. 2020). Zvlášť v prvých dvoch dňoch z uvedeného trojdnia bude nad hmlami a nízkou inverznou oblačnosťou dominovať slnečný svit. Skutočne sa oplatí vyjsť do vyšších polôh a pookriať pohľadom na rešpekt vzbudzujúce more hmiel - napr. také, aké máme možnosť vidieť vďaka jednému zo stálych prispievateľov portálu MeteoInfo.sk z Nitry, ktorý prispel momentkou z utorkového (24. 11. 2020) popoludnia zo Zobora, resp. z Pyramídy (obrázok 3).

 

Obr. 3: Špecifikum utorka (24. 11. 2020) - more hmiel (na fotografii pohľad z Pyramídy na Nitru); autor: "Sakalnr" z Nitry - MeteoInfo.sk

 

Anticyklonálne tendencie budú pretrvávať i v ďalšom období a to do odvolania. Dokonca, numerické modely udržujú prognostikov v napätí pred každým jedným zo svojich výstupov. Totiž, nezriedka kalkulujú naozaj s veľmi chladnými pomermi, ktoré sú voči kalendáru skutočne nenáležité.

 

Dodávame, že začíname sa sústreďovať i na vývoj arktickej oscilácie (AO). Vo výhľade je prepad jej indexu do záporných čísel (obrázok 4).

 

Obr. 4: Vývoj indexu arktickej oscilácie (AO) - simulácia iniciovaná 24. 11. 2020; zdroj: cpc.ncep.noaa.gov 

 

Arktická oscilácia je fenomén prejavujúci sa kolísaním tlaku vzduchu v Arktíde voči subtropickému pásu vysokého tlaku vzduchu. Veličinou, ktorou sa vyjadruje stav arktickej oscilácie, je index arktickej oscilácie. Ide o bezrozmerné číslo, ktoré môže nadobúdať kladné a záporné hodnoty - v tejto súvislosti hovoríme o kladnej a zápornej fáze arktickej oscilácie.

 

Pri kladnej fáze arktickej oscilácie je tlak vzduchu v polárnej oblasti podnormálny a nadnormálny v subtrópoch, čo vedie k posilneniu polárneho vortexu a súvzťažne k zintenzívneniu stálych západných výškových vetrov v oblasti mierneho pásma a posunu mimotropického tryskového prúdenia (jet stream) a naň viazaných frontálnych systémov k severu (obrázok 5).

 

Pri zápornej fáze arktickej oscilácie je tlak vzduchu v polárnej oblasti nadnormálny, čo vedie k zoslabeniu polárneho vortexu. Zoslabnutý polárny vortex umožňuje ľahšie prenikanie studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok (obrázok 5).

 

Obr. 5: Poveternostný rámec pri kladnej fáze arktickej oscilácie (vľavo) a pri zápornej fáze arktickej oscilácie (vpravo); zdroj: internet

 

K vyššie zmienenému polárnemu vortexu dodáme toľko, že dá sa chápať ako vzdušný vír cyklonálneho charakteru (cyklóna je tlaková níž) nad arktickou oblasťou (existuje aj nad Antarktídou, avšak obsah článku koncipujeme v kontexte polárneho vortexu nad arktickou oblasťou), ktorého báza je lokalizovaná vo vyšších hladinách atmosféry - v strednej a hornej troposfére a zasahuje do stratosféry. Pod týmto vírom leží veľké množstvo studeného vzduchu. Zjednodušene je polárny vortex zobrazený na obrázku 6, ktorý demonštruje prúdenie vo vysokých hladinách ovzdušia, resp. v stratosfére (v hladine 10 hPa, čo je približne 30 výškových km).

 

Obr. 6: Súčasný stav (k termínu utorok, 24. 11. 2020) stratosférického polárneho vortexu (v hladine 10 hPa, čo je približne 30 km n. m.) - numerický model GFS; zdroj: wetterzentrale.de

 

Všeobecne platí, že slabý polárny vortex oslabuje cirkuláciu i v nižších vrstvách ovzdušia v arktickej oblasti - to máva za následok výpady studeného arktického vzduchu mimo medze polárneho kruhu a teda jeho vpády do nižších zemepisných šírok (napr. do vnútrozemia Európy).

 

Ak sme sa zmienili o predpokladanom vývoji arktickej oscilácie (AO), potom je namieste zmieniť sa i o vývoji severoatlantickej oscilácie (NAO). V prípade NAO tiež očakávame prepad jej indexu do záporných čísel (obrázok 7).

 

Obr. 7: Vývoj indexu severoatlantickej oscilácie (NAO) - simulácia iniciovaná 24. 11. 2020; zdroj: cpc.ncep.noaa.gov 

 

Index NAO vyjadruje vzťah medzi Islandskou tlakovou nížou a Azorskou tlakovou výškou. Ak sú oba tieto tlakové útvary mohutnejšie, index NAO vykazuje kladné hodnoty (vtedy hovoríme o kladnej fáze NAO), ak sú oba útvary menej výrazné, index NAO vykazuje záporné hodnoty (vtedy hovoríme o zápornej fáze NAO).

 

Obrázok 8 demonštruje veľkpriestorový poveternostný rámec typický pre kladnú fázu NAO a obrázok 9 demonštruje veľkpriestorový poveternostný rámec typický pre zápornú fázu NAO.

 

Obr. 8: Veľkpriestorový poveternostný rámec typický pre kladnú fázu severoatlantickej oscilácie; zdroj TU

 

 

Obr. 9: Veľkpriestorový poveternostný rámec typický pre zápornú fázu severoatlantickej oscilácie; zdroj TU

 

 

K simulovanému vývoju indexov AO a NAO (obrázok 4, obrázok 7) poznamenávame, že podľa našich skúseností sa ich efekty prejavia s odstupom dekády, resp. dvoch týždňov. Inými slovami, očakávaný pokles indexov AO a NAO do záporných čísel nájde svoje echo v poveternostnom dianí s odstupom dekády až dvoch týždňov.

 

Je však viac ako vhodné uviesť, že bez ohľadu na očakávaný vývoj AO a NAO až do odvolania pretrvávajú v európskom veľkopriestore silné anticyklonálne tendencie, ktoré sú sami o sebe príležitosťou pre nástup tvrdej zimy.