Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 28.11.2019 21:18

Operatívne vychádzame so stručnou analýzou najnovšieho mesačného výhľadu z pera klimatologického modelu CFSv2 v platnosti pre prvý mesiac zimy 2019/2020. V porovnaní s predošlými výstupmi daného modelu vo vzťahu k decembru 2019 došlo totiž k zmene.

Numerický predpovedný model CFSv2 je vyvinutý Národným centrom pre environmentálne predpovede v USA (NCEP). Patrí pod agentúru NOAA. Pracovníci tohto centra vyvinuli i numerický predpovedný model GFS, ktorý je najpoužívanejším globálnym modelom pre strednodobé predpovede.

 

Sezónne výhľady produkované numerickým modelom CFSv2 sú veľmi populárne. Prirodzene platí, že najväčšiu relevanciu majú vždy výhľady na najbližší mesiac, hoci v ponuke (aj) tohto modelu sú výhľady i na niekoľko mesiacov vpred.

 

V tomto odseku si neodpustíme jednu metodickú poznámku. Ako sme uviedli v našom článku "Najnovšie simulácie modelov v platnosti pre zimu 2019/2020" z 31. 10. 2019, "je potrebné si uvedomiť, že sezónne predpovede sa nezaoberajú otázkou napr. konkrétnej teploty vzduchu v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Podstatou sezónnych predpovedí je predpovedanie pravdepodobnosti odchýlky od normálu tej-ktorej poveternostnej skutočnosti v rámci dlhšieho časového úseku v platnosti pre relatívne veľké územie". A ďalej: "Vidíme teda, že sezónne predpovede majú úplne odlišnú povahu ako predpovede na niekoľko dní vopred a nemožno ich tak ani náznakom vzájomne konfrontovať". Tamže sme pokračovali - parafrázujeme: simulácie klimatologických modelov zodpovedajú dlhému časovému úseku a v žiadnom prípade tak nemožno očakávať, že príslušné simulované poveternostné podmienky sa budú realizovať na dennej báze. Tieto sezónne produkty simulujú všeobecný prevládajúci charakter počasia a konkrétne dni alebo zoskupenia dní sa môžu aj výrazne vychyľovať z tohto simulovaného rámca.

 

 

Predmetom predkladaného článku je najnovší mesačný výhľad z pera klimatologického modelu CFSv2. Bázou daného výhľadu je obrázok 1 a obrázok 2.

 

Zamerajme sa najskôr na obrázok 1. Ide o simuláciu odchýlok mesačnej priemernej prízemnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru 1999 - 2010 v platnosti pre mesiac december 2019. Prognostický materiál je výsledkom počítačového spracovania vstupných podmienok za obdobie 10-tich po sebe idúcich dní (v našom prípade - obrázok 1 - ide o dekádu 17. 11. 2019 až 26. 11. 2019).

Obr. 1: Anomálie prízemných teplotných pomerov voči dlhodobému priemeru v platnosti pre december 2019 (model CFSv2); zdroj: cpc.ncep.noaa.gov

 

Z obrázka 1 je zrejmé, že simulovaná odchýlka mesačnej priemernej prízemnej teploty vzduchu voči dlhodobému priemeru 1999 - 2010 nadobúda vo veľkej časti vnútrozemia Európy (vrátane nášho územia) hodnoty z intervalu +0,5 až +1 °C. Takáto odchýlka je vzhľadom na súčasné obdobie klimatickej zmeny relatívne prijateľná a mohla by s ohľadom na charakter počasia vygenerovať viac alebo menej akceptovateľný prvý zimný mesiac. 

 

Simulácia odchýlok teplotných pomerov (obrázok 1) je previazaná so simuláciou odchýlok zrážkových pomerov, resp. odchýlok mesačných zrážkových úhrnov od dlhodobého priemeru 1999 - 2010 v platnosti pre mesiac december 2019 (obrázok 2).

Obr. 2: Anomálie zrážkových pomerov voči dlhodobému priemeru v platnosti pre december 2019 (model CFSv2); zdroj: cpc.ncep.noaa.gov

 

Analýzou zrážkových pomerov (obrázok 2) a teplotných pomerov (obrázok 1) možno skonštruovať viac alebo menej pravdepodobný synoptický rámec decembra 2019 (obrázok 3).

Obr. 3: Pravdepodobný synoptický rámec decembra 2019

 

Je predstaviteľné (obrázok 3), že severozápadné partie Európy budú v decembri 2019 prevažne pod priamym vplyvom tlakových níží, ktoré budú mať tendenciu postupovať nad južnú Škandináviu a ďalej nad Baltské more. Takýto scenár by znamenal častý postup frontálnych systémov do vnútrozemia Európy (vrátane nášho územia), pričom by sa striedalo prúdenie teplého a studeného vzduchu (v závislosti od prechodu studeného a teplého frontu týchto systémov). Na frontálne systémy by boli viazané zrážkové polia, ktoré by zabezpečovali pravidelný spád snehu na horách a pod vplyvom striedania oteplení a ochladení jeho stabilizáciu.    

 

Juhozápadná Európa by sa podľa obrázka 3 nachádzala pod priamym vplyvom vysokého tlaku vzduchu. Výbežky tlakovej výše by sa vždy po prechode frontálnych systémov rozširovali prechodne i nad naše územie.  

 

Pozoruhodné je, že juhovýchodná Európa sa javí byť pod častým vplyvom tlakových níží. Táto skutočnosť je vo vzťahu k nášmu územiu priaznivá v tom, že v určitom období decembra 2019 by mohol vplyv tlakových níží nad juhovýchodnou Európou siahať i do strednej Európy - tu sa má na mysli najmä prípadné predlžovanie trvania príležitostného studeného prúdenia do našej oblasti, ktoré (zmienené predlžovanie) by bolo zabezpečované tylovou (zadnou) časťou týchto níží nad juhovýchodnou Európou.

 

Ako pozitívum - a dovoľujeme si uviesť, že práve to je dôvodom zmeny pohľadu modelu CFSv2 na teplotné pomery decembra 2019 - hodnotíme, že jadrá nízkeho tlaku vzduchu generované severovýchodným Atlantikom budú voliť pri svojom postupe na východ južnejšiu trajektóriu. Uvedené, mimochodom, zabezpečí severnej Škandinávii teplotné pomery zodpovedajúce dlhodobému priemeru (čo je vidieť na obrázku 1).

 

 

Je nepopierateľné, že počasie je dynamický a z dlhodobého hľadiska ťažko predvídateľný fenomén. A nám nezostáva iné, len v jeho predpovedaní spoliehať sa na výstupy numerických modelov. Numerické modely majú však viac alebo menej limitovanú spoľahlivosť, čo nám umožňuje uchovávať aj v prípade z ich strany nepriaznivých výstupov nádej na priaznivé, našim preferenciám zodpovedajúce realizácie poveternosti. V duchu tejto myšlienky pristupujeme k počasiu i zimy 2019/2020 - a skorigovaný výhľad modelu CFSv2 na december 2019 vhodnosť danej myšlienky, daného prístupu len potvrdzuje.