Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 19.11.2019 22:16

V čase, keď do počiatku meteorologicky poňatej zimy (jej začiatok je 01. decembra) zostávajú necelé dva týždne a keď do "obdobia hlbokej zimy" (20. december - 15. január) jeden mesiac, vychádzame s finálnym výhľadom na toto veľmi očakávané ročné obdobie (pokrývajúce mesiace december, január a február). Predkladaný článok svojou povahou nadväzuje na náš článok "Najnovšie simulácie modelov v platnosti pre zimu 2019/2020" z 31. októbra 2019. Aktuálny článok koncipujeme na pozadí článku "Final November model forecast for the upcoming winter!" z 19. novembra 2019 dostupnom na portáli severe-weather.eu.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

ÚVOD

 

Bázou pre modelový výhľad sú tri numerické predpovedné modely, ktoré patria s ohľadom na tvorbu sezónnych predpovedí medzi najpoužívanejšie: ECMWF, UKMO a NCEP. Predpovede z pera každého z uvedených modelov predstavujú priemerný obraz správania sa poveternosti počas obdobia troch mesiacov (december - január - február) a poukazujú na očakávaný, všeobecný prevládajúci charakter počasia. Ak by výstupy týchto numerických modelov boli aj úplne presné, neznamená to, že simulované povternostné rysy budú pretrvávať po všetky tri mesiace zimy. Inak povedané, ak by modely simulovali relatívne teplú zimu a ich simulácie by sa ukázali nakoniec ako pravdivé, tak to neznamená, že sa počas nej nemôžu vyskytnúť aj veľmi studené fázy v trvaní hoci i dvoch, troch týždňov a pod.     

 

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

NIEKOĽKO POZNÁMOK K UDALOSTI "SSW"

 

Ako sme pripomenuli vo vyššie zmienenom článku "Najnovšie simulácie modelov v platnosti pre zimu 2019/2020" z 31. októbra 2019, je dôležité pamätať na skutočnosť, že so sezónnymi simuláciami dokážu doslova otriasť ťažko predvídateľné udalosti ako napríklad udalosť náhleho stratosférického oteplenia. Tejto problematike sme sa podrobne venovali v našom článku "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu" z 09. novembra 2019. Tamže sme uviedli: "Udalosť náhleho stratosférického oteplenia (angl. Sudden Stratospheric Warming event, skratka: SSW) je fenomén, ktorý pôsobí deštrukčne na tzv. cirkumpolárny vír (známy i ako polárny vortex, resp. polárny vír)" - to znamená, že ho oslabuje, narúša a môže spôsobiť až jeho kolaps, rozpad. A tiež: "Všeobecne platí, že silný polárny vortex zosilňuje cirkuláciu i v nižších vrstvách ovzdušia v arktickej oblasti - to máva za následok zablokovanie studeného arktického vzduchu v medziach polárneho kruhu a teda absenciu jeho vpádov do nižších zemepisných šírok (napr. do vnútrozemia Európy)". Z uvedeného dôvodu je udalosť náhleho stratosférického oteplenia priaznivým a veľmi nádejným javom z pohľadu milovníkov zimy.

 

V súčasnosti existujú náznaky, resp. signály potenciálu realizácie udalosti náhleho stratosférického oteplenia počas decembra, ktorá by mohla podmieniť zoslabnutie, narušenie alebo až kolaps polárneho vortexu. Podrobnosti o predmetných signáloch sme popísali v našom článku "Zima 2019/2020: Kolaps polárneho vortexu čoraz pravdepodobnejší" z 15. novembra 2019. Detaily o polárnom vortexe sú predmetom článku "Nádej zimy 2019/2020 - deštrukcia polárneho vortexu" z 09. novembra 2019.

 

Obrázok 1 znázorňuje predpokladané otepľovanie v stratosfére (v 30 km nadmorskej výšky) v platnosti pre december 2019. Podotýkame, že nehovoríme priamo o udalosti náhleho stratosférického oteplenia, ale o otepľovaní v stratosfére - toto otepľovanie (obrázok 1) však je dobrým indikátorom možnej udalosti náhleho stratosférického oteplenia. To, či v decembri 2019 nakoniec bude reč o udalosti náhleho stratosférického oteplenia, ukáže až realita.

 

Obr. 1: Predpokladané otepľovanie v stratosfére (v 30 km nadmorskej výšky) v platnosti pre december 2019

 

Simulované oteplenie v stratosfére môže mať významný vplyv na počasie v prízemných partiách ovzdušia v platnosti pre koniec decembra a zvyšok zimy. Prípadný kolaps polárneho vortexu ako odpoveď na toto stratosférické otepľovanie (resp. možnú udalosť náhleho stratosférického oteplenia) by totiž mal za následok veľký zásah do veľkopriestorových termobarických vzorov, čo obvykle vyúsťuje v "ochladzovacie efekty" v rámci Eurázie a USA. V niektorých prípadoch však môžu byť tieto "ochladzovacie efekty" udalosti náhleho stratosférického oteplenia a súvzťažného zoslabnutia, narušenia alebo až kolapsu polárneho vortexu v istom zmysle "odklonené", pretože už predtým existujúce veľkopriestorové termobarické vzory boli príliš silné alebo účinky, ktoré pramenili zo stratosféry, príliš slabé na to, aby sa spustili zásadné zmeny. Väčšina udalostí náhleho stratosférického oteplenia však vyústila v chladné pomery v Európe a USA.

 

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

M O D E L O V É   V Ý H Ľ A D Y

 

 

NUMERICKÝ MODEL ECMWF

 

Obrázok 2 je simuláciou anomálií (odchýlok) geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa (geopotenciálna výška hladiny 500 hPa určuje, v akej nadmorskej výške "sa nachádza" úroveň tlaku vzduchu 500 hPa) voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok. Na základe tejto simulácie si možno utvoriť predstavu o očakávaných veľkopriestorových barických (tlakových) pomeroch.

 

Obr. 2: Anomálie geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (ECMWF)   

 

Podľa obrázka 2 severný Atlantik by vykazoval záporné odchýlky od normálu, pokiaľ ide o tlak vzduchu (písmeno N označuje tlakovú níž). Na druhej strane od východu USA tiahnuc cez Atlantik ponad vnútrozemie Európy by prevládali anticyklonálne tendencie (písmeno V označuje tlakovú výš). V zmysle zásad prúdenia vzduchu v spomenutých tlakových útvaroch a medzi nimi nad vnútrozemie Európy by sa dostával teplý vzduch (červené šípky). Z uvedeného vyplýva, že simulované veľkopriestorové barické pomery sa v porovnaní s tými z októbra (článok "Najnovšie simulácie modelov v platnosti pre zimu 2019/2020" z 31. októbra 2019) príliš nezmenili.  

 

Výsledkom tohto nastavenia by boli anomálie prízemných teplotných pomerov voči normálu tak, ako to demonštruje obrázok 3. 

 

Obr. 3: Anomálie prízemných teplotných pomerov voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (ECMWF)   

 

 

NUMERICKÝ MODEL UKMO

 

Obrázok 4 je simulácia anomálií geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok.

 

Obr. 4: Anomálie geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (UKMO)

 

Výsledkom simulácie modelu UKMO (obrázok 4) je podobný veľkopriestorový poveternostný vzor, aký máme k dispozícii z pera modelu ECMWF (obrázok 2).

 

Predmetnému veľkopriestorovému vzoru (obrázok 4) zodpovedá simulácia anomálií prízemných teplotných pomerov voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (obrázok 5).

 

Obr. 5: Anomálie prízemných teplotných pomerov voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (UKMO)   

 

 

NUMERICKÝ MODEL CFSv2

 

NCEP je skratka pre Národné centrum pre environmentálne predpovede v USA. Patrí pod agentúru NOAA. Pracovníci tohto centra vyvinuli numerický model CFSv2, ktorý poskytuje sezónne predpovede. Okrem modelu CFSv2 pochádza z dielne NCEP i numerický predpovedný model GFS, ktorý je najpoužívanejším globálnym modelom pre strednodobé predpovede.

 

Aj numerický model CFSv2 naďalej (s ohľadom na jeho októbrové výhľady) favorizuje miernu zimu v oblasti vnútrozemia Európy - a to dokonca ešte agresívnejšie než modely ECMWF a UKMO. Uvedené dokumentuje obrázok 6.

 

Obr. 6: Anomálie geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (CFSv2)

 

Model NCEP simuluje veľmi aktívne a hlboké nízkotlakové systémy v oblasti severného Atlantiku. Tieto by dávkovali do vnútrozemia Európy teplý vzduch. Silné vysokotlakové systémy v Európe by zasa udržiavali suché pomery.

 

Simulované anomálie geopotenciálnej výšky hladiny 500 hPa voči normálu (obrázok 6) dobre komunikujú so simuláciou anomálií prízemných teplotných pomerov voči normálu (obrázok 7). Je zrejmé, že i model CFSv2 vidí zimu 2019/2020 v priestore Európy ako teplotne nadpriemernú. 

 

Obr. 7: Anomálie prízemných teplotných pomerov voči normálu v platnosti pre zimu 2019/2020 ako celok (CFSv2)   

 

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

ZÁVER

 

V našom článku "Najnovšie simulácie modelov v platnosti pre zimu 2019/2020" z 31. októbra 2019, resp. v jeho závere, sme uviedli, že "všetky publikované simulácie numerických predpovedných modelov sú produktmi iniciovanými v mesiaci október, pričom ďalšia iniciácia prebehne počas novembra, kedy ako vstupy do numerických predpovedných modelov budú prúdiť nové dáta - a tie môžu doterajšie simulácie i významne korigovať". Je však zrejmé, že novembrová iniciácia simulácií numerických modelov nepriniesla zmeny voči tej októbrovej. Navyše, ukazuje sa, že jednotlivé numerické modely sú vo svojich názoroch na zimu 2019/2020 veľmi konzistentné, súdržné. To implikuje dobrú pravdepodobnosť konklúzie, že zima 2019/2020 skončí u nás ako teplotne nadpriemerná.

 

Dôrazne však podotýkame, že formulovaná konklúzia spočíva na simuláciách, resp. výpočtoch numerických modelov a realita sa napokon voči očakávaniam modelov môže zásadne odlišovať. 

 

V ďalších našich článkoch prinesieme detailizované pohľady na vstup do zimy 2019/2020 (majúc na mysli mesiac december 2019), keďže existujú náznaky (odhliadnuc teraz od "názoru" vyššie citovaných klimatologických modelov), že po prechode do druhej polovice decembra udrie zima aj z hľadiska poveternosti (nie len kalendára).