Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 21.12.2018 19:56
Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, keď Slnko dosiahne najjužnejší bod svojej pomyselnej dráhy – obratník Kozorožca. Na južnej pologuli začína astronomické leto, zatiaľ čo na severnej pologuli, ktorá je od Slnka najviac odklonená, sa začína astronomická zima. V tomto roku pripadá zimný slnovrat na piatok 21. decembra na neskoré večerné hodiny - o 23:23 hod. nášho stredoeurópskeho času. V meteorológii sa však častejšie používa termín meteorologická zima, ktorá začala už prvým decembrom a končí posledný februárový deň.
Západ Slnka nad kamennou stavbou v Stonehenge v Anglicku. Tu sa konajú tradičné slnovratové oslavy.
21. či 22. december?
Začiatok astronomickej zimy môže pripadnúť buď na 21. alebo 22. december. To, že dátum slnovratov a rovnodenností nie je každý rok rovnaký, treba hľadať v rozdielnej dĺžke astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa (29. februára) každý štvrtý rok. Budúci rok preto nastane zimný slnovrat zhruba o 6 hodín neskôr ako tento rok – a to až 22. decembra v skorých ranných hodinách. Keďže rok 2020 je priestupný, termín zimného slnovratu sa vráti asi o 18 hodín späť – teda znovu na 21. december na predpoludňajšie hodiny.
Slnko vystupuje iba pomerne nízko nad obzor
Ak by sme v dobe zimného slnovratu stáli presne na obratníku Kozorožca (23° 26´ južnej zemepisnej šírky), na pravé poludnie by sme mali Slnko presne v nadhlavníku. Na Slovensku však dosahuje Slnko počas pravého poludnia výšku iba 18° nad južným obzorom (v priemere), čo je najmenej počas roka. Pre porovnanie, v období letného slnovratu vystupuje Slnko najviac až 65° nad obzor a v čase jarnej a jesennej rovnodenností približne 41° nad obzor. Obecne platí, že čím ideme severnejšie, tým sa poludňajšia výška Slnka nad obzorom zmenšuje a naopak.
.jpg)
Dopad slnečných lúčov na Zem v dobe zimného slnovratu. Severná pologula je v od Slnka viac odklonená ako južná.
Zimný slnovrat = najkratší deň v roku, ale nie najskorší západ Slnka!
V deň zimného slnovratu máme zároveň najkratší deň v roku. Opäť ale platí, že čím sa nachádzame severnejšie, tým je denný čas slnečného svitu kratší a naopak. U nás na Slovensku medzi východom a západom Slnka uplynie v deň zimného slnovratu len o niečo viac ako 8 hodín. Nad bratislavským obzorom je Slnko presne 8 hodín a 21 minút. V Oravskej Lesnej na severnom Slovensku je to o niečo kratšie, 8 hodín a 10 minút. Ak by sme však leteli do talianskeho Palerma, ktoré leží oveľa južnejšie, nad tamojším obzorom je Slnko už 9 a pol hodiny (viď. priložená tabuľka). Naopak na severe Európy v Štokholme uplynie medzi východom a západom Slnka len o niečo viac ako 6 hodín a na pravé poludnie Slnko vystúpi iba 7° nad obzor.
Prehľad východov a západov Slnka vo vybraných mestách EU.
Severne od rovnobežky 66° 34´ (severný polárny kruh) už Slnko vôbec nevychádza nad obzor. Hoci aj kúsok za polárnym kruhom, na severe Škandinávie sa okolo obeda na pár hodín rozvidnie (nastane tzv. občiansky súmrak), Slnko ale vôbec nevyjde nad obzor. 24-hodinová úplná tma panuje až na severnom póle, kde sa v dobe zimného Slnovratu nachádza Slnko nonstop 23° 26´ pod horizontom.
Najskorší popoludňajší západ Slnka v roku nastal už 11. decembra!
Aj keď zimný slnovrat znamená aj najkratší deň v roku, neplatí to už pre najskorší západ Slnka v roku a ani pre jeho najneskorší východ. Dni sa totiž neskracujú rovnomerne a termíny východu a západu Slnka sa neposúvajú súbežne. A preto najskorší západ Slnka nastal – pre mnohých celkom prekvapivo – už 11. decembra. Teda 10 dní pred zimným slnovratom. Príčinou tejto anomálie je nerovnomerný pohyb Zeme okolo Slnka. Zatiaľ čo približne od sviatku sv. Lucie (13. decembra) popoludňajšieho svetla začína zvoľna pribúdať, ranný východ Slnka sa stále oneskoruje až do 1. januára.
„Svätá Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá.“
Toto príslovie presne opisuje fakt, že v dňoch od Lucie po zimný slnovrat, teda medzi 13. a 21. decembrom, začína doslova po sekundách a minútach pribúdať popoludňajšieho svetla. No dni sa celkovo ešte stále skracujú, pretože ráno vychádza slnko každým dňom o čosi neskôr.
Tabuľka východov a západov Slnka s presnosťou na minúty s platnosťou pre Bratislavu. Pre polohu B. Bystrice je potrebné z každého časového údaju odrátať 9 minút a pre polohu Košíc 17 minút.
Z priloženej tabuľky je vidieť, že od Lucie do zimného slnovratu popoludní pribudnú dve minúty svetla, zatiaľ čo ráno štyri minúty ubudnú. V najkratší deň roka je Slnko nad bratislavským obzorom presne 8 hodín a 21 minút. Od tohto okamihu sa dni začnú opäť predlžovať, ale ráno sa východy slnka ešte stále oneskorujú. Najneskôr vychádza slnko práve na Nový rok. Až v ďalších januárových dňoch začne svetla pribúdať nielen popoludní, ale aj v ranných hodinách. Hoci ráno to bude podstatne pomalším tempom – spočiatku len po sekundách, čo sa na údaji o východe Slnka s presnosťou na minúty spočiatku ani neprejaví...
.jpg)
Zimná príroda v lesoch na južnej Morave.
Rituály
Deň zimného slnovratu patril v minulosti k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov. Kresťanský svet si v období okolo zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista. Tesne po slnovrate totiž nasledujú Štedrý deň a Vianočné sviatky.
Použité zdroje
https://www.teraz.sk/slovensko/slnovrat-bude-21-decembra-popoludnaj/367389-clanok.html
http://www.hvezdarnacb.cz/cgi-bin/kar.cgi
https://www.radynacestu.cz/magazin/slunovrat-ve-stonehenge/