Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 08.12.2018 16:33
Z hodín zemepisu si všetci pamätáme, že najkratší deň roku nastáva 21., prípadne 22. decembra – teda v deň zimného slnovratu. To je skutočne pravda. Väčšinu z nás však možno ale prekvapí, že zimný slnovrat automaticky neznamená aj najskorší západ Slnka a jeho najneskorší východ!
Najskorší západ Slnka v roku nastáva - pre mnohých možno prekvapivo - už 11. decembra!
Dni sa totiž neskracujú rovnomerne a termíny východu a západu Slnka sa neposúvajú súbežne. A preto najskorší západ Slnka každoročne nastáva – pre mnohých prekvapivo – už 11. decembra! Teda už 10 dní pred zimným slnovratom. V tento deň sa napríklad v Bratislave Slnko skryje pod juhozápadný obzor presne o 15. hodine 57. minúte a 42. sekunde stredoeurópskeho času. (V Banskej Bystrici sa tak stane presne o 15:47:10 hod. a v Košiciach o 15:38:41 hod.). V ďalších dňoch si Slnko svoj popoludňajší pobyt na oblohe už začne opäť sekundu po sekunde predlžovať. Práve túto skutočnosť dokumentuje i známa pranostika o svätej Lucii: "Svätá Lucia noci upíja, ale dňu nepridá...". Naopak rána budú stále temnejšie a temnejšie, keďže východy Slnka sa budú oneskorovať až do doby približne 10 dní po zimnom slnovrate – teda do Nového roka. Najneskorší východ Slnka nastane práve 1. januára, v Bratislave sa tak udeje presne o 7:41:54 hod. (V Banskej Bystrici o 7:35:52 a v Košiciach o 7:27:49 hod.).
Príčinu tejto zvláštnej anomálie treba hľadať v nerovnomernom pohybe Zeme okolo Slnka. Naše hodinky totiž ukazujú občiansky čas, a ten sa viaže na takzvané stredné slnko, čo je vlastne akési abstraktné teleso s pravidelným pohybom. Skutočnosť je však iná - Zem okolo Slnka neobieha po kruhovej, ale po eliptickej dráhe. A čo je takisto dôležité, rovina, v ktorej naša planéta obieha okolo Slnka (tzv. ekliptika), je naklonená oproti zemskému rovníku o 23,5 stupňa. Tieto nepravidelnosti spôsobujú fakt, že zatiaľ čo západy slnka sa po 11. decembri už viac neskracujú, jeho východy sa oneskorujú až do začiatku januára, teda ešte ďalšie zhruba tri týždne.
Tabuľka východov a západov Slnka pre približný stred Bratislavy.
Uvedené časy s presnosťou na sekundy treba brať len orientačne, aby lepšie vystihli denné rozdiely východov a západov Slnka. Absolútne presný čas východu a západu Slnka závisí od presnej polohy pozorovateľa. A tá sa len v rámci zemepisnej polohy celej Bratislavy môže líšiť až o viac ako 60 sekúnd. Už len v takej Devínskej Novej Vsi Slnko vychádza a zapadá približne o celú minútu neskôr, ako v najvýchodnejšej časti nášho hlavného mesta. V Banskej Bystrici tento rozdiel oproti hlavnému mestu činí už približne 8 minút a v ešte východnejšie položených Košiciach dokonca takmer 20 minút.
Západ Slnka za ideálny horizont (hladina mora). Presný okamih východu/západu Slnka nastáva v momente, keď sa vrchný okraj slnečného kotúča zospodu "dotýka" ideálneho horizontu.
Len po sekundách...
Ďalej si treba uvedomiť, že v týchto dňoch sú denné rozdiely západov Slnka iba v rámci niekoľkých sekúnd (viď tabuľka) a tak sú tieto rozdiely prakticky nepostrehnuteľné. Zvyčajne sa čas východu a západu Slnka udáva iba s presnosťou na celé minúty a tak z tohto hľadiska sú západy Slnka v tieto dni prakticky konštantné. Napríklad o celú minútu neskôr voči najskoršiemu 11. decembru zapadne Slnko až 18. decembra, teda o 7 dní neskôr. V ďalších dňoch sa potom západ Slnka bude už výraznejšie oneskorovať. Na prelome rokov, kedy nastáva najneskorší východ Slnka v roku, sa západ Slnka bude posúvať už o približne 1 minútu každý deň. Dá sa teda povedať, že známe pranostiky: "Na nový rok, o slepačí krok" alebo "Na Tri krále, o krok dále" sa týkajú výhradne len neskoršieho západu Slnka popoludní.
Použité zdroje:
https://www.24hod.sk/najskorsi-zapad-slnka-uz-zajtra-cl6123.html
http://www.hvezdarnacb.cz/2/58/kar_top
program Stellarium