Michal Skala, Meteoinfo.sk / 20.10.2018 22:40
Ochladenie odštartovalo obdobie veľmi premenlivého jesenného počasia. Čakajú nás vlhkejšie dní so zrážkami a s nižšími teplotami. Táto zmena počasia prinesie do našich nížin, záhrad, či mestských parkov najfarebnejšiu časť jesene. Prečo práve teraz? Poďme sa pozrieť na to, prečo stromy práve v tomto období najintenzívnejšie menia farbu listov.
Jeseň ponúka širokú škálu farieb.
Hoci je celý mechanizmus zmeny farby listov relatívne zložitý, zjednodušene ho môžeme opísať nasledovne: Látky, ktoré sa v listoch počas vegetačného obdobia prostredníctvom fotosyntézy nahromadili, teraz postupne prechádzajú do konárov, kmeňa a koreňov, kde budú tvoriť zásobné látky na úspešné prečkanie chladného obdobia až do jari, keď budú môcť nové listy opäť vypučať. Bez fotosyntézy, vody a ostatných látok sa zelené farbivo chlorofyl, ktoré počas vegetácie prekrývalo všetky ostatné farbivá, postupne rozkladá. Listy tak strácajú svoju typickú zelenú farbu a do popredia sa dostávajú farby ako žltá, oranžová, červená či hnedá. Odborne hovoríme o xantofyloch, antokyánoch, karoténoch, či flavónoch, ktoré začínajú prevládať nad chlorofylom.
Prečo má každý strom inú farbu?
Pretože obsah jednotlivých farbív sa u rôznych druhov drevín líši. Takže aj ich jesenné sfarbenie listov je jedinečné. Pri pohľade na zalesnené kopce preto na jeseň ľahko určíte, ktoré druhy drevín v danom lesnom poraste prevládajú. Hnedé, hrdzavohnedé, červenkasté až oranžové listy má najmä buk a dub, pričom na duboch vydržia o niečo dlhšie. Výrazne červenú ponúka čerešňa vtáčia, ktorá je tak vo voľnej krajine skutočne neprehliadnuteľná, ale aj kalina obyčajná, bršlen a jarabina vtáčia. Až do purpurovočervena sa sfarbujú listy svíbu krvavého. Najrôznejšie odtiene žltej ponúkajú javory, breza, lipa, či hrab obyčajný. A hoci sú ihličnany prevažne vždyzelené stromy, aj medzi nimi je zástupca, ktorý na jeseň vymení zelené ihličie za žlté – smrekovec opadavý.
Po vlne ochladenia, ktorá príde v budúcom týždni sa postupne začne intenzívnejší opad lístia. Prečo vlastne listy na jeseň zo stromov opadnú? Je to prírodou veľmi šikovne vymyslený ochranný mechanizmus. Predstavte si, že by sa z listov vyparovala voda rovnakým tempom ako v lete aj počas zimy, teda v čase, keď je pôda primrznutá alebo v oblasti koreňov dokonca celkom zamrznutá. Stromy by nedokázali vykompenzovať tak vysokú stratu vody prijatím novej z pôdy a postupne by vysychali. Takže opadom lístia sa vlastne ochraňujú pred suchom. V subtropických či tropických krajinách, kde nie sú mrazy, stromy nemajú potrebu zhadzovať lístie a preto sú tam vždyzelené stromy, kry alebo bylinky. Isto vám teraz napadne otázka, prečo potom ale neopadavé ihličnany, ako sú smreky, jedle, borovice, či kosodrevina prežijú zimu bez vyschnutia? Ich vyparovanie vody prostredníctvom ihličia, ktoré je chránené voskovou vrstvičkou, nie je také intenzívne ako vyparovanie cez lístie. Vodu preto strácajú oveľa pomalšie a v menšom množstve.
Takže ak to zhrnieme, čím chladnejšia, ale nie mrazivá a zároveň slnečnejšia jeseň nám je dopriata, tým majú listy viac času vyfarbiť sa a na stromoch zotrvať čo najdlhšie. Silný vietor a mráz celý proces opadávania urýchľuje a listy následne veľmi skoro vysychajú. Vplyvom silnejšieho mrazu často opadávajú ešte za zelena.
Očakávané premenlivé a už chladnejšie počasie spôsobí, že ku koncu týždňa ostane väčšina lesov na našich horách už pravdepodobne bez farebných listov, zatiaľ čo lesy v nížinách a najmä parky ostanú po spomínanom ochladení vo svojej najfarebnejšej fáze.
Pre MeteoInfo pripravil: Juraj Dedinský