Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 07.08.2018 23:16

Tento najznámejší meteorický roj, ľudovo prezývaný aj ako slzy sv. Vavrinca, nám každoročne spestruje a umocňuje romantiku augustových nocí. Obľúbený je aj preto, že je aktívny v lete, kedy sú príjemné teploty a možno ho pozorovať viac nocí.

Pôvod Perzeíd

 

Názov tohto meteorického roja je odvodený od súhvezdia Perzeus, z ktorého meteory z hľadiska perspektívy vyletúvajú. Konkrétne v severovýchodnej časti tohto súhvezdia leží tzv. radiant tohto roja – miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú. Vzhľadom k tomu, že toto súhvezdie u nás nikdy nezapadá, meteory môžeme pozorovať prakticky po celú noc. Najlepšie však tesne pred svitaním, kedy radiant vystupuje vysoko nad obzor. Perzeidy sú v skutočnosti iba odpadovým materiálom kométy Swift-Tuttle, ktorá bola objavená americkými astronómi v roku 1862. Každoročne okolo 12. augusta Zem prechádza prachovým prúdom častíc rozptýlených za touto kométou. Tieto prachové častice, tzv. meteoridy sa stretávajú so Zemou a v atmosfére zažiaria ako meteory. Sú však veľmi malé, spravidla menšie ako pieskové zrnko, zložené z krehkého kometárneho materiálu a pri prelete zemskou atmosférou sa celkom vyparia. Meteory z roja Perzeíd vstupujú do atmosféry rýchlosťou približne 60 km/s a zažiaria vo výške asi 120 km nad zemským povrchom. Zhasínajú asi 70-80 km nad zemským povrchom. Perzeidy patria k rýchlym meteorom a práve aj vďaka svojej vysokej rýchlosti sa tak dajú ľahko odlíšiť od meteorov iných menej významných rojov, ktoré sú v tomto období tiež aktívne.

 

 

Obr. 1: Zem na svojej dráhe okolo Slnka prechádza každoročne okolo 12. augusta prachovým prúdom častíc z kométy Swift-Tuttle. Tieto prachové častice potom na oblohe zažiaria ako jasné meteory.

 

Kedy a kde pozorovať?

 

Maximum Perzeíd síce nastáva každoročne okolo 12. augusta, no prvé meteory z tohto meteorického roja sú pozorovateľné už okolo 17. júla a posledné až okolo 24. augusta. V tomto roku pripadá maximum na noc z nedele 12. augusta na pondelok 13. augusta. Podmienky sú z hľadiska fázy Mesiaca priam ideálne. Mesiac sa totiž 11. augusta ocitne v nove a tak v dobe úkazu svojim svetlom vôbec nebude rušiť pozorovanie. Pozorovať tento roj sa vyplatí najmä v čase medzi polnocou a 4. hodinou ráno, kedy radiant vystúpi vysoko nad obzor a zároveň ešte nezačne svitať. V tomto čase frekvencia dosiahne približne 70 meteorov za hodinu. Nutnou podmienkou je dostatočne tmavá obloha, mimo miest postihnutých svetelným znečistením. Ideálnou voľbou sú napríklad hory. Už pri menšom umelom jase oblohy (napríklad za mestom) totiž tie slabšie meteory dobre nevyniknú.  Potrebný je tiež čo najlepší rozhľad na všetky svetové strany. Meteory náhodne vyletúvajú po celej oblohe a k ich pozorovaniu stačí prostý zrak (bez ďalekohľadu). A pravdaže veľa želaní, ktoré chcete aby sa vám splnili. Nie každý rok sú však podmienky na pozorovanie tohto roja ideálne. Dôvodom je fáza Mesiaca. Sú roky, kedy počas maxima Perzeíd Mesiac okolo splnu svojim rušivým svetlom výrazne komplikuje sledovanie úkazu. Pozorovanie môže pochopiteľne prekaziť aj počasie. V prípade, že v noci z 12. na 13. augusta bude zamračené, nemusíme tak zúfať. Vzhľadom na pozvoľnú a pomerne dlhú nástupnú a zostupnú aktivitu tohto roja rozhodne bude čo sledovať aj niekoľko nocí pred a po jeho vrcholiacej aktivite. Hoci frekvencia roja už nebude taká vysoká ako v dobe maxima.

 

 

Obr. 2: Pohľad na nočnú oblohu k SV obzoru v auguste okolo 23:00 hod. a polohu radiantu Perzeíd. V priebehu noci radiant vystupuje čoraz vyššie nad horizont a roj sa tak stáva lepšie pozorovateľným.

 

Trocha histórie...

 

Prvá zmienka o Perzeidách pochádza už z roku 36 nášho letopočtu z Číny. V záznamoch tejto doby je uvedené, že počas jednej noci bolo pozorovaných viac ako 100 meteorov. Ďalšia zmienka pochádza z 3. storočia n. l., v súvislosti s umučením sv. Vavrinca. Ten údajne neuposlúchol príkaz rímskeho cisára Valeriána a majetok cirkvi rozdal chudobným namiesto toho, aby ho odovzdal vládcovi. Ľudia pozorovali trblietavé slzy, ktorých názov zľudovel ako slzy sv. Vavrinca. Takto Perzeidy získali svoje druhé meno. Vedecký výskum tohto meteorického roja započal až v 60. rokoch 19. storočia, keď taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli našiel spojitosť medzi Perzeidami a materskou kométou Swift-Tuttle. Tento objav znamenal, že bola prvýkrát zistená genetická súvislosť meteorického roja s materskou kométou.

 

Použité zdroje:

 

http://www.astro.cz

http://vedanadosah.cvtisr.sk

http://www.astro.com

http:// http://www.9em.sk