Miroslav Janočko / 22.04.2018 23:35
Máme druhú polovicu apríla, letná búrková sezóna sa začína. Už v pondelok (23.4.) nás čakajú prvé výraznejšie búrky na Slovensku. V utorok bude front ešte doznievať na východe, búrok bude už menej, skôr budú prehánky.
Búrka je ako monštrum v atmosfére. Je to poveternostný jav, pri ktorom dochádza k elektrickým výbojom (blesk a hrom). Búrkový oblak sa volá Kumulonimbus. Ten vzniká z bubliny teplého vlhkého vzduchu, vytláčanej nahor silnými stúpavými prúdmi. Rast tohto oblaku zastaví až stratosféra (najmä v prípade superciel), kedy sa vrchol Cb sploští do nákovy. V tejto výške sú teploty veľmi nízke (aj pod -20/-30°C), tam do seba narážajú ľadové kryštáliky. Takto sa mračná premenia akoby na akumulátor, ktorý dokáže vygenerovať elektrinu s napätím miliónov voltov.
Prvou fázou vývoja búrky je kopovitý oblak Kumulus (kongestus). Niekedy tomu predchádzajú aj oblaky tzv, Kastelany. K vzniku kopovitej oblačnosti dochádza napr. vplyvom studeného frontu (je to len jeden z mnohých príkladov). Studený vzduch vytláča teplý smerom nahor, no hore aj ten teplý vzduch sa začne ochladzovať (keďže teplota so stúpajúcou výškou klesá), a ak je ten vzduch ešte aj vlhký, veľmi ľaho dôjde k tvorbe kopovitých, neskôr až búrkových oblakov.
Druhou fázou je vznik Kumulonimbu z Kumulov. Keď sa vzduch skondenzuje do kvapôčok podchladenej vody, uvoľní sa teplo, oblak stúpa ešte rýchlejšie. Do spodnej časti oblaku Cb sa dostáva teplý a vlhký vzduch, oblak rastie rýchlo do šírky, aj do výšky, po náraze na inverznú vrstvu vo väčších výškach, alebo po náraze oblaku do spomínanej stratosféry, sa búrkový oblak rozleje do tzv, nákovy (lat. Cb incus, alebo anglicky "anvil"). Silné stúpavé prúdy v oblaku môžu dosahovať rýchlosť až 160 km/h, niekedy aj viac.
Treťou fázou je zrelosť búrky. Výstupné prúdy udržiavajú ťažký náklad búrkového oblaku vo vzduchu. Po čase výstupný prúd nedokáže udržiať tú obrovskú masu dažďových kvapiek či krúp vo vzduchu, a tak sa zrážky spustia na zem. Ide o mohutný zostupný prúd studeného vzduchu z oblaku s rýchlosťou aj vyše 130 km/h (tzv. downburst).
Štvrtou fázou je zánik búrky. Studený vzduch, ktorý sa tlačí dole k zemi, odreže búrkovému oblaku prísun teplého vzduchu zo zeme, takže Cb už nemôže ďalej rásť. Výstupné prúdy ustanú a posilnia sa zostupné prúdy, ktoré spôsobia zánik búrky.
Blesk vzniká trením kladne nabitých ľadových kryštálov so záporne nabitými kvapôčkami vody v búrkovou oblaku. Horná časť oblaku je nabitá kladne, spodná záporne. Zem je nabitá kladne. Poznáme CC výboje (mrak-mrak), CG výboje (mrak-zem) a tie sa delia na kladné a záporné. CG+ blesky sú najnebezpečnejšie, udierajú z okraja búrky, keď je búrka vzdialená aj niekoľko kilometrov, napätie v blesku je až 300 tisíc ampérov. CG- blesky sa vyskytujú zväčša v jadre búrky. Blesky zohrejú vzduch až na 28 tisíc stupňov Celzia, čo je viac ako na povrchu Slnka. Blesk trvá priemerne 0,2 sekundy.
Po blesku nasleduje hrom. Aj ten dokáže byť pre človeka za určitých okolností nebezpečný. Tu sa treba pozrieť aj do akustiky. Vnútorné ucho človeka sa začína poškodzovať pri 90 decibeloch po dobu 1 hodiny. No pri 120-150-180 dB sa ucho poškodzuje okamžite. Hrom dosahuje úroveň okolo 120 dB, no ak blesk udrie len niekoľko desiatok metrov od vás - a ešte je pozitívne nabitý, hladika zvuku sa môže vyšplhať aj nad 150 dB. Každé ucho je však individuálne. Prípadov ublíženia na zdraví hromom síce nie je veľa, ale existujú. Poznám jeden prípad aj v našej rodine. No čítal som o podobných nepríjemných skúsenostiach s hromobitím aj na niektorých skupinách o búrkach, kde niektorí pozorovatelia ostali ohlušení po blízkym zásahu bleskom. Nie sú to žiadne srandy a nejde o maličkosť, na prvý pohľad banálna záležitosť, no v skutočnosti poruchy sluchu a sprievodný tinnitus (trvalé pískanie v uchu do konca života) človeku môžu veľmi skomplikovať kvalitu života. A to kvôli búrke.