Róbert Kvak, Meteoinfo.sk / 30.11.2014 14:06

Pokles priemerných a extrémnych denný teplôt je od úvodu novembra takmer celoplošnou záležitosťou Slovenska. Výnimku tvoria najvyššie tatranské polohy, kde sú medzitýždňové amplitúdy a prerušenie poklesu najzreteľnejšie. Taktiež novembrové trendy minimálnych teplôt sú často lokálnou záležitosťou, kedy záležalo od prítomnosti hmly alebo nízkej oblačnosti. Prvá polovica posledného jesenného mesiaca, ktorý sa končí dnešným dňom, skončila so značne kladnou odchýlkou od dlhodobého priemeru s prepisovaním nejedného rekordu. V druhej polovici novembra došlo k zvýrazneniu vplyvu pevninskej Ázie na počasie a pozvoľna sa teploty vyrovnali normálu, pričom v posledných dňoch ho v prízemnej vrstve prakticky zdola ani nedosahujú.

Súčasný charakter počasia môže núkať myšlienku, že sa nejedná o typický priebeh vpádov studeného vzduchu príznačných pre jeseň či prelom jesene a zimy a ide len o akúsi zhodu náhod, že k nám prúdi chladnejší vzduch ako zvyčajne. Sčasti je to pravda, no nie doslova.

 

Od konca prvej novembrovej dekády dodnes nedošlo nad severnou pologuľou k významnejšej prestavbe termobarického pola. V okolí severného pólu pretrváva na túto oblasť mohutná anticyklonálna oblasť až v stredných hladinách troposféry, kde dochádza k transportu relatívne teplejšieho vzduchu striedavo z Pacifiku a Atlantiku. Cirkumpolárny vír je do hladiny 10 hPa, čiže približne 30 km nad zemským povrchom rozdelený na dve centrálne oblasti pripadajúce nad sever Severnej Ameriky a Ázie, kde dochádza k najdynamickejšej cyklogenéze a periodickým ochladeniam na úrovni desiatok stupňov Celzia, ktoré sú mediálne podchytené najmä v USA a Kanade.

 

Obr. č. 1 Tlakové pole 30. novembra v hladine 100 hPa, cca. 16 km. Zdroj: NOAA

 

Na západných častiach oblastí nižšieho tlaku stúpal potenciál pre presadenie sa vysokého tlaku, ktorý bol v prízemnej vrstve v studenom vzduchu využitý na východe až severovýchode Európy, kde sa usídlila studená a pomerne stabilná anticyklóna, no v nie až tak studenom vzduchu nedochádzalo k výraznejšiemu zmohutneniu ako len na centrálny tlak 1030-1035 hPa. To viditeľne zaostáva napríklad za anticyklónou na rozmedzí Ruska s Mongolskom, kde sú v mimoriadne studenej vzduchovej hmote dosahované hodnoty 1060 hPa a v dolinových oblastiach pri minimálnych nočných teplotách dosahujú 1070 hPa. Severná Amerika je samostatná kapitola. Tu sa nad severným Pacifikom udržovala blokujúca vysoká anticyklóna a tie nízke nad pevninou v podstate nevznikali. Aj tu sa čaká v najbližšom období zmena a stabilná brázda nízkeho tlaku sa stiahne k severu. Mimochodom, dnešný teplotný gradient medzi Montanou a Kansasom (1 000 km) v prízemnej vrstve činí 50 °C.

 

Nie až taký vysoký, ale na porovnanie v teplotných mapách taktiež badateľný gradient sa vyskytuje medzi južným Talianskom a Ukrajinou (2 000 km) s hodnotou 30 °C. Nezahŕňame sem staničnú sieť, v ktorej  sú rozdiely ešte výraznejšie. Zatiaľ čo v Palerme pri slnečnom počasí teplota vystupuje na 28 °C, Kyjev hlási – 4 °C so snežením, ktoré je spojené s tlakovou nížou nad Azovským morom. Aj vďaka nej, v spojení s výškovou brázdou, mohli naše najvyššie horské polohy pred pád dňami klesnúť pod – 10 °C, keďže na jej zadnej strane k nám prúdil arktický vzduch. Naproti tomu, studený vzduch v nižších polohách, ktorý tu stále zotrváva má kontinentálny pôvod a je spojený so spomínaným vyšším tlakom nad severovýchodnou Európou. Je treba poznamenať, že táto situácia naozaj nie je pre záver jesene typická, keďže v tomto období sa dlhodobo prejavu zvýšený vplyv zonálneho prúdenia, ktoré v týchto dňoch výrazne absentuje.

 

Obr. č. 2 Odchýlky zonálneho smeru prúdenia (m/s) v dňoch 15-27.11. od dlhodobého normálu 1981-2010 vo výške cca. 1 500 m n.m. Zdroj: NOAA

 

Síce chladno, no pri pohľade na teplotné mapy nie natoľko ako by bolo teoreticky možné. Dôležitú úlohu pri rozložení prízemných teplôt, respektíve celého kontinentálneho vzduchu, ktorý je prechladený od povrchu, zohrávajú Karpaty, ktoré v slabom prízemnom prúdení nepustia studený vzduch do záveterných oblastí, v tomto prípade do Panónskej panvy, do ktorej spadajú nižšie položené oblasti strednej Európy a Balkánu. Preto napríklad Bratislava hlási na poludnie 3 °C a Bukurešť – 1 °C, nehovoriac o západe Rumunska s teplotami nad 5 °C. Pod nulou je aj na východe Slovenska alebo na Morave, kde prúdeniu chladnejšieho vzduchu nebránia vyššie pohoria.

 

Obr. č. 3 Odchýlky teploty vzduchu pri zemskom povrchu v dňoch 15-27.11. oproti dlhodobému normálu 1981-2010. Zdroj: NOAA

 

V posledných dňoch došlo nad západnou Európou k prepadu hlbokej brázdy nízkeho tlaku, a to na prednej strane vysokého tlaku nad Atlantikom. Keďže tlaková níž s ňou spojená sa presunula až nad Španielsko, situácia sa vyostrila najmä v Maroku, kde denné úhrny prekračujú 100 mm. Na prednej strane tejto brázdy sa nad Slovenskom stretávajú dve kontinentálne vzduchové hmoty. Chladnejšia má pôvod v miernych zemepisných šírkach a teplejšia, taktiež suchá, v subtropickej oblasti Afriky (poznámka: určenie presného pôvodu vzduchovej hmoty môže byť vzhľadom k prúdeniu často mätúce).

 

Obr. č. 4 Odchýlky výšky (m) geopotenciálnej hladiny 850 hPa (1 500 m n.m.)  v dňoch 15-27.11. oproti dlhodobému normálu 1981-2010. Zdroj: NOAA

 

O zbavenej vlhkosti teplejšej vzduchovej hmoty, ktorá sa akurát nachádza v najvyšších horských oblastiach svedčí teplota rosného bodu v nižších a stredných hladinách troposféry, ktorá na sondážnych meraniach z Popradu po polnoci vykazovala vo výške 3 km pokles pod – 50 °C, čo predstavuje pri teplotách slabo pod nulou hodnoty relatívnej vlhkosti 1-5 % (Lomnický štít včera o 20-tej hodine 4%). Na styku s chladnejším vzduchom pri zemi sa tvorí stabilná nízka oblačnosť, ktorá odolne konzervuje kotliny v okolí Tatier s teplotami pod – 5 °C, zatiaľ čo teplota nad hornou hranicou oblačnosti je nad 0 °C.  

 

 

Obr. č. 5 Odchýlky výšky (m) geopotenciálnej hladiny 500 hPa, cca. 5 500 m, 30. november. Zdroj: GWL

 

Pri decembrovom vývoji počasia by sme neradi zachádzali do detailov. Modelované sú zmeny komplexnej cirkulácie atmosféry severnej pologule, kde by malo v prvom týždni dôjsť k sceleniu cirkumpolárneho víru a jeho presunu približne nad severné Grónsko, pravdepodobne ako dôsledok prebiehajúcej energetickej straty severnej hemisféry. Tu sa črtá možnosť zvýraznenej cyklogenézy nad severným Atlantikom pri presune arktického frontu k Islandu, čo by mohlo viesť k zvýšeniu dynamiky nad Európou a ochladeniam s arktickými vzduchovými hmotami, ktoré však môžu byť oteplené od oceánu. To už je načrtnutý vývoj po prvom týždni mesiaca, do ktorého konca budeme pod vplyvom nižšieho, ale aj vyššieho tlaku, preto pre podrobnejšie predpovede sledujte naše výhliadky.

 

Obr. č. 6 Rozloženie teploty vzduchu vo výške cca. 1 500 m n.m. 30. novembra. Zdroj: GWL

 

 

Obr. č. 7 Predikované rozloženie teploty vzduchu vo výške cca. 1 500 m n.m. 7. decembra. Zdroj: GWL