Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 13.09.2014 18:50

Ešte na začiatku týždňa sa počasie na Slovensku podobalo skôr na leto ako na začiatok jesene a prvé jesenné dni boli tak akousi náplasťou za o niečo chladnejší charakter počasia, ktorý panoval v druhej polovici augusta. Prvých desať septembrových dní bolo nadpriemerne teplo, 4.9. sa v Somotore na východe Slovenska oteplilo až na tropických 30,3°C a napríklad v Hurbanove bola priemerná teplota vzduchu prvej dekády 2,1°C nad DP 1951-1990. Čo je ešte zaujímavejšie priemerná teplota tu bola v spomínaných dňoch porovnateľná s augustovým normálom (19,4°C). V Česku tropický deň nezaznamenali, no napriek tomu výstupila ortuť teplomera tiež pomerne vysoko, na 29,0°C (5.9., Doksany). O deň neskôr (6.9.) sa v Česku oteplilo až takmer na 30°C (Doksany 29,8°C, Kopisty 29,4°C). Priemerné teploty sa tu pohybovali v spomínaných dňoch 3 až 5°C nad normálom a takto teplo tu nebolo celú druhú a tretiu augustovú dekádu. Rekordy však neboli prekonávané a to vďaka tomu, že ešte teplejší začiatok septembra sa vyskytol napríklad v roku 2008 alebo v roku 1973. Posledným veľmi teplým dňom bol utorok (9.9.2014) keď sa napríklad v Hurbanove oteplilo až na 28,0°C. Avšak už v popoludňajších hodinách postupovalo cez územie Slovenska pásmo prehánok a búrok, ktoré boli spojené so zvlneným studeným frontom. Nanešťastie frontálne rozhranie pretrváva v strednej Európe už piaty deň a prináša so sebou komplikácie v podobe výdatných zrážok (obr.1)

 

Obr.1: Synoptická situácia zo dňa 12.9.2014 (nad západným Slovenskom sa vlní forntálne rozhranie a prináša extrémne zrážky)

 

Pomerne kritická situácia nastala na našom území vo štvrtok a v piatok, keď územie Slovenska zasiahli výdatné zrážky a to predovšetkým na juhozápade a západe krajiny (miestami aj na strednom Slovensku). Exponované boli najmä oblasti Malých Karpát, Myjavy a Záhoria. Podľa SHMÚ v okolí Myjavy napršalo za 24 hodín viac ako 90 mm zrážok. Napríklad v krajnom 92 mm, V Bošáci 86 mm. Ďalej v oblasti Malých Karpát v Modre,Piesku 91 mm, v Častej 79 mm, na Malom Javorníku 77 mm. Veľmi zasiahnutou oblasťou bolo aj Záhorie, napríklad v Kuchyni na letisku spadlo až 89 mm zrážok, v Stupave 74 mm, v Šaštíne 60 mm. V hlavnom meste miestami tiež spadlo viac ako 50 mm zrážok a to napríklad na letisku (58 mm) a na Kolibe (53 mm). Zaujímavý je aj údaj z Kráľovej pri Senci, kde za 24 hodín spadlo 70 mm zrážok. Vysoké úhrny zrážok však boli zaznamenané aj na staniciach na dolnom Považí a Ponitrí, na niektorých miestach Pohronia, v Štiavnických vrchoch a v oblasti Nízkych Tatier (Jasná pod Chopkom 60 mm). Nedá nám nespomenúť, že napríklad v Brezne, kde zaznamenali druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok na tejto stanici aspoň za posledných 114 rokov, napršalo za jeden deň 49 mm! (viac na: http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=553). Daždivo však nie je len na Slovensku, ale aj vo východnej časti Balkánskeho polostrova, a v susedných štátoch. V noci zo štvrtka na piatok spadlo od 30 do 55 mm zrážok na južnej a strednej Morave a na Vysočine. Stanica Dolní Věstonice hlásila v piatok ráno 62 mm, Vortová 57 mm, Brod nad Dyjí 53 mm, Dukovany 53 mm, Náměsť nad Oslavou 52 mm, Kuchařovice 52 mm, Pohořelice 50 mm a Brno, Žabovřesky 48 mm. Aktuálne meteorologické výstrahy sa sústreďujú predovšetkým do štátov ležiacich v strednej Európe a na Balkánskom polostrove a súvisia s tlakovou nížou, ktorá sa v tejto oblasti nachádza a s vlniacim sa frontálnym rozhraním (obr.2). Niekedy sa zvykne hovorievať, že dážď je ako tekuté zlato, počas tohto roka bolo zrážok už viac ako dosť. Aj letné mesiace (hlavne  júl a august, menej jún)boli vďaka častým prehánkam a výdatným búrkovým zrážkam na väčšine územia Slovenska zrážkovo nadnormálne až mimoriadne nadnormálne. Vďaka tlakovej níži, ktorá sa nad Jadranským morom udržiava od začiatku septembra sú v oblasti Balkánu zaznamenávané časté zrážky a v rámci Európy tu boli v prvých jesenných dňoch zaznamenané najvyššie zrážkové úhrny (obr.3). Tento trend pokračuje aj v súčasných dňoch. Podobné úhrny zrážok sa aj v minulosti vyskytovali aj na iných staniciach, napríklad v roku 2008 v  Tatranskej Javorine napršalo v najkritickejších dvoch dňoch, 22. a 23. jula, 199 mm zrážok. Extrémne zrážky sa v tomto roku na našom území už vyskytli. 14. a 15. mája 2014 boli zaznamenané rekordy denných a dvojdenných úhrnov zrážok nie len pre mesiac tiež v Tatranskej Javorine. Za jeden deň tam spadlo 141,1 mm zrážok a dvojdenný úhrn tam bol takmer 220 mm. Najvyšší denný úhrn zrážok v máji bol zaznamenaný aspoň od polovice 20.st. aj na Štrbskom plese, meteorológovia tam namerali úhrn až 95 mm.Na porovnanie ešte pripájame rekordné hodnoty denných úhrnov zrážok zo stanici s najdlhším neprerušovaným radom pozorovaní.

Hurbanovo v rokoch 1871-2001:

1. 30.8.1918: 88,8 mm

2. 30.5.1875: 82,5 mm

3. 12.7.1992: 81,8 mm

4. 10.6.1961: 77,7 mm

5. 25.5.1893: 75,5 mm

 

 

 

Obr. 2: Aktuálne meteorologické výstrahy v Európe sa sústre´dujú predovšetkým do oblasti strednej Európy a Balkánskeho polostrova (väčšinou sa jedná o výstrahy pred dažďom)

 

 

Obr. 3: Úhrny zrážok v Európe v období od 31.8.2014-6.9.2014

 

Počasie v budúcom týždni

Našťastie to vyzerá tak, že situácia sa v budúcom týždni stabilizuje a postupom času prevládne anticyklonálny charakter počasia. Znamená to, že by sa mala zmenšovať oblačnosť a malo by byť aj relatívne teplo. Aj na Slovensko by totiž mala zasahovať tlaková výš zo severu a preto sa zrážky očakávajú len ojedinele, v niektorých dňoch dokonca vôbec. Ráno treba počítať s hmlami (v dolinách a kotlinách), ktoré sa však počas dňa rozplynú. Najkrajšími a najteplejšími dňami by predbežne mohli byť streda, štvrtok a piatok. Na prelome druhej a tretej dekády pravdepodobne dôjde opäť k miernemu zhoršeniu počasia. Žiadne výrazné ochladenie sa však zatiaľ nepredpokladá a to aj napriek tomu, že v oblasti Arktídy sa už vytvárajú zásoby studenho vzduchu.

 

Zdroje: NOAA, SHMÚ, infomet.cz, ogimet.com, meteoalarm.eu