Róbert Kvak, Meteoinfo.sk / 30.05.2014 15:15
Takmer stopercentné množstvo vodnej pary, ktoré sa nachádza v atmosfére, je obsiahnuté v jej najnižšej vrstve, troposfére. Nie nadarmo sa tak nazýva kuchyňou počasia. Spolu s vyššími vrstvami a aktívnym povrchom Zeme riadi priebeh atmosférických dejov okolo nás. S chladným vzduchom sa hrúbka troposféry zmenšuje, čo je jednak pozorovateľné na jej rozložení na planéte, u nás s rozdielom v zime a v lete alebo aj pri krátkodobých ochladeniach spojených s nízkym tlakom. Hranicou medzi troposférou a stratosférou je tropopauza, ktorej výška neustále kolíše vplyvom termobarickej premenlivosti. K dnešnému dňu leží tropopauza nad Slovenskom vo výške slabo pod 10 300 m n.m. s klesajúcim trendom posledných dní, nakoľko sa nad strednú Európu presunula plytká brázda nízkeho tlaku.
ilustračná fotografia
Ak by sme si vybrali akékoľvek miesto na Zemi a pozorovali počasie od zemského povrchu až po hornú hranicu troposféry, zistili by sme, že takmer nikdy nie je smer prúdenia vzduchu rovnaký. Tým sa odlišuje poveternostná situácia, ktorá sa nemení nárazovo v celých častiach troposféry, ale od hladiny k hladine. Ide o dôsledok vplyvu zemského povrchu na vzduchové masy, ale hlavne o vplyv rôznych fyzikálnych podmienok, ktoré prevládajú vo výškových hladinách a im podliehajúci priebeh meteorologických prvkov.
Narozdiel od zimy je v lete teplotný gradient medzi severnými a južnými geografickými šírkami menší a tak slabne aj cirkulácia atmosféry. Zvýraznenie nastáva na jar, avšak v posledných desaťročiach je prestavba termobarického poľa severnej hemisféry počas jari rýchla a tak dochádza k skoršej dominancií vyššieho tlaku a vyšších teplôt. Slabnúce zonálne prúdenie je zastúpené meridionálnym (poludníkovým) prúdením s väčšími výkyvmi počasia.
Počasie na Slovensku v období od 20. do 27. mája je po jednotlivých dňoch popisované v článkoch z domova. V skratke sa vyznačovalo príchodom slnečných a letných dní s dosiahnutím prvých tropických teplôt, ktoré nastúpili po daždivejších dňoch. Postupne sa pridali prehánky a búrky, ktoré boli miestami sprevádzané krupobitím, prietržou mračien alebo silnejším vetrom. Napriek tomu, že vzduchová hmota, v ktorej teploty dosiahli tropickú hodnotu k nám prúdila od východu až juhovýchodu, jej absolútny pôvod bol v saharskej oblasti. Na prednej strane dlhovlnnej brázdy v rámci jednej z Rossbyho vĺn nad západnou Európou (viď obr. č. 1.) bol z Afriky ponad strednú Európou vysunutý výškový hrebeň vyššieho tlaku, ktorý sa v Rusku spájal s rozsiahlou oblasťou vysokého tlaku a vplyvom suchoadiabatického otepľovania aj vysokých teplôt.
Prúdiaci vzduch bol pomerne suchý, no nie v celej troposfére. Krátkovlnné brázdy postupujúce západne od strednej Európy viedli až k prehĺbeniu plytkých prízemných cyklón na polárnom fronte, ktoré nás začali ovplyvňovať vlhkosťou a aj zrážkami. Záporné odchýlky vlhkosti vzduchu od DP zostávali vo vyšších vrstvách stále, zatiaľ čo v nižších vrstvách vlhkosti pribúdalo a odchýlka sa postupne prehupla do kladných čísel. Aj v slabom prúdení tak dochádzalo k tvorbe oblačnosti a konvektívnym zrážkam. Teplotný gradient medzi severozápadnou a východnou Európou sa čiastočne zvýraznil, dynamickosť sa zvýšila, došlo k prehĺbeniu cyklón aj vo vyšších vrstvách a brázda nízkeho tlaku sa pohla k východu. Dnes už leží priamo nad naším územím s tým, že na jej zadnej strane k nám prúdi chladnejší morský vzduch a na jej prednej strane prúdi teplejší a vlhký vzduch do východnej Európy.
Mapy s krátkym popisom za obdobie 20.-27. máj 2014:
Obr. č. 1. Prevládajúci vektor a rýchlosť prúdenia vo výške cca. 5,7 km s viditeľnou dlhovlnnou brázdou nízkeho tlaku nad západnou a slabým prúdením nad východnou Európou.
Obr. č. 2. Odchýlky rýchlosti zonálneho prúdenia od dlhodobého normálu vo výške cca. 5,7 km nad Európou.
Obr. č. 3. Odchýlky výškovej polohy hladiny 850 hPa od dlhodobého normálu s viditeľným vysokých tlakom nad Ruskom a nízkym tlakom nad západnou Európou.
Obr. č. 4. Odchýlky teploty vzduchu od dlhodobého normálu vo výške cca. 800 m n.m.
Obr. č. 5. Odchýlky rýchlosti meridionálneho prúdenia od dlhodobého normálu vo výške cca. 7,2 km nad Európou.
Obr. č. 6. Odchýlky teploty vzduchu od dlhodobého normálu vo výške cca. 7,2 km nad Európou
Obr. č. 7. Odchýlky relatívnej vlhkosti vzduchu od dlhodobého normálu vo výške cca. 7,2 km nad Európou.
Obr. č. 8. Odchýlky relatívnej vlhkosti vzduchu od dlhodobého normálu vo výške cca. 800 m n.m. nad Európou.
Zdroj máp: NOAA
