Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 03.01.2014 19:22
Podľa rímskej mytológie je január mesiac dvoch tvárí : jednou sa pozerá za odchádzajúcim rokom a druhou víta nový rok. Kedysi sa však rímsky kalendár začínal v marci a až v roku 154 pred Kristom sa začiatok roka posunul na 1. január a tak je tomu dodnes. Zdá sa prirodzenejšie vzhľadom k začiatku vegetačného obdobia a so začiatkom poľnohospodárskych aktivít aj našich predkov začať rok na jar a nie v strede zimy. To, že je január mesiacom dvoch tvárí môžeme vyčítať nie len z gréckej mytológie, ale aj z histórie počasia na našom území. Na Slovensku je január najchladnejším mesiacom v roku, ale neplatí to na 100 % a sú roky, kedy je najchladnejším mesiacom február alebo dokonca december. Podobné výnimky z pravidla pozorujeme aj v letných mesiacoch, keď je najteplejším mesiacom júl, ale v 10 % rokov je to napríklad jún. Vidíme, že pri vývoji počasia počas roka pozorujeme určité pravidelnosti, ale aj istú premenlivosť. Niekedy sa stane, že aj počas najchladnejšieho mesiaca v roku je pomerne teplo a bez snehovej pokrývky ako je tomu napríklad aj v súčasnosti. Naopak v iných rokoch vládne ,,pravá zima" ako sa patrí, aj v nížinách sa vyskytuje množstvo snehu, teploty klesajú hlboko pod bod mrazu a pod bodom mrazu zostávajú aj počas dňa. Aj keď sa posledné riadky zdajú skôr ako vystrihnuté z časopisov sci - fi, vyskytli sa aj také roky keď v januári naozaj tuho mrzlo a bolo množstvo snehu. Uvidíme teda čím nás ešte prekvapí tohtoročná zima, ktorá ani v najmenšom nepripomína tú minuloročnú.
Beda tomu roku, v ktorom v januári tráva rastie
Budeme pokračovať v tom, čo sme v úvode načrtli. Spomeňme si napríklad na najteplejší január v roku 2007, keď mesačná odchýlka na stanici v Hurbanove dosiahla až 4.7°C. Teplotne mimoriadne nadnormálny január zapríčinilo prevládajúce silné zonálne prúdenie už od samého začiatku mesiaca. Podobne ako je tomu už dlhšiu dobu aj v súčasnosti sa vytvoril výrazný tlakový gradient medzi oblasťou vysokého tlaku vzduchu nad severnou Afrikou a Azormi a hlbokými tlakovými nížami, ktoré permanentne vznikali nad severným Atlantikom. Prílev veľmi teplého vzduchu vrcholil v noci z 18. na 19. januára. Pôvodom tropický vzduch vyhnal teplotu vzduchu 19. januára o 2:00 hod. ráno v Bratislave na Letisku až na 18.8°C. Na svedomí to mal orkán Kyril a s ním postupujúci studený front, ktorý pred sebou tlačil tento veľmi teplý vzduch. Tento január bol naozaj nevydarený čo sa zimného počasia týka a na bratislavskom letisku bolo až 12 dní s maximálnou dennou teplotou 10°C a vyššou. Keď sme už pri Bratislave tak spomenieme, že priemerná mesačná teplota sa tu v januári pohybovala v rokoch 1961 - 1990 na úrovni -1.4°C, napríklad v minulom roku to bolo -0.1°C. Minuloročný január celkovo skončil ako teplotne normálny s teplotnými odchýlkami od +0.1°C (Čadca) do 1.8°C (Medzilaborce). Významný bol z hľadiska zrážok. Podľa SHMU bol január 2013 zrážkovo silne až mimoriadne nadnormálny, pričom na niektorých miestach v horských oblastiach spadlo aj viac ako 150 mm zrážok. Najmä tento fakt sa odzrkadlil aj na bohatej snehovej nádielke počas minuloročnej zimy. V Bratislave bola zrážková činnosť najvýdatnejšia v roku 1896, keď spadlo až 136 mm zrážok, naopak sucho bolo v roku 1964, keď spadlo len 2 mm zrážok. To, že sa teplejšie zimy vyskytovali u nás aj pred rokom 1990 ukazuje napríklad aj zima v roku 1983. V rokoch 1982 a 1983 sa v Tichom oceáne, konkrétne na pobreží Peru prejavil extrémnym počasím postupne na celej zemi prejavil fenomén El Nino a teplé tichomorské vody zapríčinili aj mimoriadne teplé leto v Európe. V Januári 1983 v našich najteplejších oblastiach takmer vôbec nemrzlo a to ani počas noci a aj so snehom to bola bieda. Situáciu však čiastočne zachránil február, pretože na jeho začiatku došlo k ochladeniu aj k vytvoreniu snehovej pokrývky.
Odlišný charakter ako v súčasnosti mal začiatok januára v roku 2002. 3. Januára napadlo nezvyčajne veľké množstvo snehu najmä na severozápade Slovenska. Žilina - Hričov ráno hlásila 64 cm snehu a Liesek 56 cm. Sliač mal napríklad 35 cm snehu. Cesty v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Čadca, Dolný Kubín, Poprad, Ľubovňa a Svidník lemovali kopce snehu, ktoré sa museli odhŕňať pomocou fréz. Na Orave bola prerušená železničná doprava a medzi Kraľovanmi a Párnicou spadli dve lavíny, medzi ktorými uviazol vlak. Dokonca sa zrútila strecha zimného štadióna v Púchove, ktorá nevydržala váhu masy snehu. Tejto udalosti predchádzala silná víchrica v Rakúsku, pričom 2. januára dosahovali v nížinách na východe krajiny nárazy vetra až 100 km/h. Snehovou kalamitou bola postihnutá aj tretina Českej republiky a Poľsko zažívalo najtuhšiu zimu za posledných 35 rokov. Paradoxom tejto zimy bolo výrazné oteplenie na konci januára v tom istom roku, keď sa 30.1.2002 oteplilo v Mlynskej doline až na rekordných 20.2°C.
zdroje:
