Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 06.06.2013 17:29
Zatiaľ čo plytká cyklóna, ktorá niekoľko dní určovala charakter počasia v strednej Európe završuje svoj proces zániku a súčasne sa odsúva ďalej na východ, my s napätosťou pozorujeme vývoj povodňovej situácie na Slovensku a v okolitých štátoch. Vo štvrtok je to už týždeň čo najmä v alpskej oblasti pretrvávajú vysoké úhrny zrážok spôsobené práve spomínanou vypĺňajúcou sa tlakovou nížou. V pondelok (3.6) sa naplnili, respektíve nevyšli predpovede meteorológov. Očakávané úhrny 20 -30 mm (lokálne 60 mm) zrážok boli niekde aj mnohonásobne prekročené a v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja spadlo spolu 60 až 170 mm zrážok. Ojedinele dokonca úhrny prekročili 200 mm a to napríklad v Salzburgu (218 mm). Množstvo zrážok určite prekvapilo nejedného odborníka, či už hydrológov alebo meteorológov a dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Povodňová situácia naberala deň za dňom vyššie obrátky a to najmä v Rakúsku a Nemecku, pričom príčinou záplav bol najmä rozvodnený Dunaj, ale záplavy neobišli ani Českú republiku, kde stúpla hladina rieky Labe. S postupným slabnutím zrážok sa začal trend stúpania vodných stavov spomaľovať a vo štvrtok už dochádza postupne k ich kulminácii. To však platí len pre hladinu Dunaja západne od našich hraníc s Rakúskom, na Slovensku jeho hladina a rovnako jeho prítokov naďalej stúpa.
Situáciu na Dunaji sledujeme aj my, Dunaj aktuálne s vodným stavom 1031 cm
Kulminácia, alebo kulminovanie (vrcholenie) chápeme ako dosahovanie vrcholu alebo najvyššieho stupňa nejakého vývoja. V tomto prípade sa už netrpezlivo očakáva dosahovanie najvyšších hodnôt hladiny Dunaja a následne jej postupné klesanie.
Dunaj dosiahol 1032 cm, kulminácia sa očakáva vo štvrtok v noci
Kým v bavorskom meste Passau, ktoré leží na sútoku troch riek (Dunaj, Inn, IIz) hladina Dunaja kulminovala už v pondelok večer, kedy dosiahla maximálne hodnoty 12,88 metra, v Bratislave sa jeho kulminácia očakáva postupne vo štvrtok večer a v noci. Spomínaná hladina rieky v meste Passau sa priblížila rekordu z roku 1501, keď mala rieka dokonca 13,2 metra a teda takto vysoká hladina rieky sa tu nevyskytla už od čias stredoveku, čiže sa jednalo o 500 ročnú vodu. Na vysokú hladinu, ale tentokrát rieky Labe sa museli pripraviť aj obyvatelia Drážďan, ktoré zažili ničivú povodeň práve v roku 2002, kedy hladina českého veľtoku dosiahla 9,4 metra. Vráťme sa však na Slovensko. V bratislavskom úseku Dunaja dosiahol dnes krátko popoludní vodný stav druhej najväčšej rieky v Európe nových rekordných hodnôt. Rekord z roku 2002 je už nenávratne prekonaný. Prvý krát sa hladina toku prehupla nad hranicu 10 metrov ešte v stredu o 22:00 hod a odvtedy Dunaj stúpol o ďalších 30 cm. Aktuálne sa jeho hladina pohybuje na úrovni od 1029 do 1031 cm a najnovšie odhady bratislavských hydrológov predpovedajú ďalší nárast s kulmináciou dnes večer až v noci, pričom v Devíne by hladina mala dosiahnuť 975 až 985 cm a v Bratislave sa nevylučuje navýšenie na 1050 cm. Tretí a teda najvyšší stupeň povodňovej aktivity dosahuje Dunaj už aj na úseku v Komárne a Štúrove, pričom v Komárne spôsobuje problémy aj spodná voda. V súčasnosti stúpa a prvý stupeň povodňovej aktivity dosiahla už ja hladina rieky Morava a Váh.
História bratislavskej vodomernej stanice
Vodomerná stanica Bratislava bola zriadená v roku 1823. Záznamy vodných stavov sú dostupné od roku 1876 a prvé meranie prietoku Dunaja na Slovensku sú vykonávané od roku 1901. Nula vodočtu je na kóte 128, 43 m.n.m Balt p.v ( Balt po vyrovnaní = označenie pre používaný výškový systém, jeho východiskovým bodom s nulovou nadmorskou výškou je nula na vodočte na brehu Baltského mora v Kronštadtu neďaleko Petrohradu). Z historických záznamov môžeme vidieť, že hladina rieky Dunaj bola v histórii ešte vyššia ako je tomu v súčasnosti. Pri ľadovej povodni (pozn.: ľadové povodne vznikajú náhlym vzdutím hladiny vplyvom zablokovania ľadovým zátarasom) z roku 1850, ktorá bola spôsobená zastavením ľadochodu a vytvorením bariéry v profile Vlčieho hrdla, hladina 5 februára prudko stúpala až do výšky 1123 cm. Masy ľadových krýh spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Pri tejto povodni údajne zahynulo 6 ľudí. Dôkazom vysokej hladiny Dunaja v tých časoch sú aj značky vodných stavov na niektorých budovách v Bratislave. Pamätné sú aj povodne zo septembra 1899, kedy výdatné zrážky vo vysokých polohách povodia Dunaja spôsobili navýšenie vodnej hladiny na 970 cm ( 10870 m3/s). Rovnakou príčinou boli spôsobené aj povodne v júli 1954, kedy množstvo zrážok zdvihlo vodný stav na hodnoty 984 cm (10400 m3/s). V júni 1965 okrem daždivých jarných mesiacov podporili vznik záplav na Dunaji aj mimoriadné zásoby snehu v Alpách (917 cm ; 9224 m3/s). V novšej histórii si niektorý možno pamätajú záplavy spôsobené výdatnými zrážkami v Bavorsku a Tirolsku, kedy 6. augusta 1991 vodná hladina kulminovala na úrovni 859 cm s prietokom 9430 m3/s. Rýchle topenie snehu a zrážky v rovnakej oblasti spôsobili povodne v marci 2002 (24.3.2002 = 872 cm; 856 m3/s). Posledná veľká povodeň na rieke Dunaj tu bola pred 11 rokmi. 16. augusta 2002 Dunaj kulminoval pri vodnom stave 991 cm pri prietoku 10370 m3/s. Povodňovú situáciu vyvolali zrážky v Nemeckom a Rakúskom povodí Dunaja, ktoré trvali od konca júla do začiatku augusta. Z uvedeného vidíme, že povodne tu boli či už v povodí Dunaja alebo aj kdekoľvek na Slovensku už aj v minulosti a to aj pomerne dávnej, keď o globálnom otepľovaní nebolo ani počuť. je preto namieste nehľadať príčiny súčasných záplav v globálnom otepľovaní, ale v normálnom kolobehu prírody. Na mieste sú prípadné a hlavne rozumné protipovodňové opatrenia, ktoré nenarušia štruktúru krajiny natoľko, že výsledkom budú v budúcnosti ešte väčšie povodne.
Hladina Dunaja, stupne povodňovej aktivity, úrovne historických povodní
