Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 04.06.2013 19:18
Dlhotrvajúce a výdatné zrážky v celej strednej Európe majú na svedomí nie len celkový pokles psychickej výkonnosti ľudí a vplyv na ich komfort a radosť s pobytu v prírode, ale sa aj odrážajú v krajine. Voda dopadajúca na zem v podobe nadpriemerných zrážok ako je tomu aj v súčasnosti má na výber z viac možností ako bude postupovať krajinou a jej ďalší ,,osud" určujú klimatické pomery daného územia, reliéf, charakter podložia (priepustné, nepriepustné horniny) a iné. Každý z integrálnych procesov kolobehu vody určuje koľko vody sa spätne vráti do oceánu, pričom proces sa bude opakovať. Na zvýšenie hladín riek bude mať vplyv najmä množstvo skondenzovanej vodnej pary v oblakoch a jej celkové úhrny na 1m2 zemského povrchu. Časť vody vsiakne do zeme (infiltrácia) a časť sa vyparí ( evapotranspirácia -vyparovanie čiastočiek vody z povrchu rastlín) v podobe vodnej pary naspäť do ovzdušia. Väčšina vody však odteká prostredníctvom tokov (v tomto prípade riek), a vzniká tak riečna sieť a jej prislúchajúce povodie. Rieky strednej Európy sú charakteristické svojou najväčšou vodnatosťou v nižších polohách vo februári a v marci a horských oblastiach marci až apríli. Na vodný stav stredoeurópskych riek pritom vplýva topenie snehu a tiež zrážky. Povodne pri týchto riekach sú najčastejšie na jar (topenie snehu) a v lete (dážď).
Situácia v povodí Dunaja je vážna , v Bratislave bude Dunaj kulminovať vo štvrtok
Vývoj povodňovej situácie v povodí Dunaja
V strednej Európe pramení druhá najväčšia rieka v rámci kontinentu, Dunaj. Jej prameň je lokalizovaný vo výške 700 m.n.m neďaleko mesta Donaueschingen (Nemecko -Čierny les) a pri svojej ,,ceste" smerom väčšinou na východ preteká až siedmimi štátmi. Dĺžka tohto európskeho veľtoku dosahuje 2850 km a celé povodie pokrýva 817 000 km2. Za normálnych okolností ( v priemere) má rieka Dunaj ( v lokalite Bratislava - Devín) vodnú hladinu na úrovni 3 m a jeho priemerné prietoky dosahujú cca 2000 m3/s. Súčasné veľké množstvo zrážok v celkom povodí nie len Dunaja však spôsobuje, povodne na Slovensku ,ale aj v okolitých štátoch (Rakúsko, Česko) a odhadované kulminačné hodnoty by sa mohli rovnať až storočnej vode. Hydrológovia na Slovensku sú v pohotovosti už od samého začiatku júna, pričom napríklad v pondelok spadlo v Nemecku a Rakúsku od 20 do 60 mm zrážok. V polohách nad 2000 m.n.m to bolo až 90 mm zrážok za 24 hodín. Vo vyšších polohách sa zrážky vyskytujú vo forme snehu a kým po minulé roky by snehová pokrývka smerovala k svojim minimálnym hodnotám v tomto roku dosahuje naopak práve teraz svoje maximum. V súčte štyroch dní spadlo v Nemeckom a Rakúskom povodí Dunaja od 60 do 170 mm zrážok. (lokálne nad 200 mm). Nemecký hydrológovia prirovnávajú aktuálnu kritickú situáciu k povodniam z roku 2002 kedy bol v bratislavskom úseku Dunaja dosiahnutý rekord vodného stavu 990 cm. Tretí stupeň povodňovej aktivity bol v devínskom úseku Dunaja dosiahnutý dnes napoludnie (850 cm) a v utorok podvečer hladina stúpla už na 875 cm ( prietok 8800 m3/s). Zrážková činnosť v horných častiach povodia už výrazne zoslabla, z 60 -90 mm na dnešných 10 mm a v nemeckom meste Passau hladina už v pondelok kulminovala a aktuálne klesá. U nás kulminácia nastane pravdepodobne vo štvrtok popoludní, dovtedy sa očakáva ďalší vzostup hladiny s možným prekročením hranici 10 metrov.
V súčasných podmienkach zníženého výparu a stále sa obnovujúcej zrážkovej činnosti hrozí nebezpečenstvo povodní na celom území Slovenska. V ďalších dňoch súčasne s prílevom teplejšieho a vlhkého vzduchu od juhu, v stále relatívne nízkom tlakovom poli deň ku dňu hrozia búrky a nemožno vylúčiť lokálne vysoké úhrn zrážok.
V utorok opäť pršalo, prehánky sa vyskytli najmä na východe, na vrcholoch Tatier snežilo
V utorok dosahovali denné maximálne teploty hodnoty len slabo nad 20°C ,ale je už aj na pocit podstatne teplejšie ako tomu bolo napríklad v závere mája. Najteplejšou lokalitou bola Zvolenská kotlina, pričom na Sliači sa oteplilo na 22.4°C. O pár desatín menej bolo v Dudinciach (Tmax: 22.0°C). Naopak medzi najchladnejšie oblasti patrila aj Bratislava s denným maximom na bratislavskom letisku 14.5°C, na Kolibe dokonca len 12.6°C. Z prevažne zamračenej (len ráno na časti stredného Slovenska prechodne zmenšenej oblačnosti) oblohy sa počas dňa vyskytovali najmä vo východnej polovici územia prehánky, lokálne aj búrky. Na najvyšších končiaroch Tatier počas dňa snežilo a teplota vzduchu sa pohybovala len okolo nuly. Lomnický štít mal priemernú teplotu -0.3°C a na jeho vrchole už niekoľko dní pozorujeme snehovú pokrývku s hrúbkou okolo 10 cm. V ďalších dňoch prebiehajúceho týždňa očakávame postupne nárast denných aj nočných teplôt, pričom cez deň budeme už čoskoro atakovať tropickú tridsiatku. Vývoj počasia v ďalších dňoch nájdete v našej dlhodobej predpovedi.