Naozaj sa môže počasie zblázniť?
Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 09.04.2013 16:32
Sériu zamračených a sychravých dní prerušil v pondelok výbežok vyššieho tlaku vzduchu a tlaková výš Monika tak nakrátko spôsobila zmenšenie oblačnosti v stredoeurópskom priestore. Už popoludní sa však do strednej Európy a aj nad západné Slovensko začala nasúvať oblačnosť, ktorú k nám prináša spolu so zrážkami rozsiahla cyklonálna oblasť, smerujúca k západnému pobrežiu Európy. Už v nočných hodinách sa tak postupne započala zrážková činnosť na území Slovenska a vzhľadom na relatívne chladnú vzduchovú hmotu, ktorej teplota vo výške 1400 metrov je stále pod nulou sa opäť miestami vyskytlo aj v nižších polohách sneženie. Malý teplotný gradient a intenzívnejšie nočné vyžarovanie najmä na východe, kde teplota ešte vzhľadom na zmenšenú oblačnosť stihla klesnúť na nižšie hodnoty snežilo ráno približne od hranice 400 metrov (prípadne padal dážď so snehom). Pri teplotách okolo nuly sa dokonca vytvorila súvislá snehová pokrývka ojedinele do 5 cm a 9. apríl je tak pre niektoré lokality ďalší deň so snežením a aj so súvislou snehovou pokrývkou (aj keď tá sa na väčšine územia počas dňa roztopila). Ojedinele snežilo dokonca aj v nížinách, príkladom je Stropkov s nadmorskou výškou 216 m.n.m, kde stihla teplota vzduchu do polnoci klesnúť na -1.5°C a do rána sa výrazne neoteplilo.
Aprílové sneženie nie je na Slovensku zvlášť výnimočným javom, aj v utorok na Slovensku snežilo
V médiách rôzneho druhu sa najmä od poslednej skutočne mimoriadne chladnej marcovej dekády hromadia články o extrémnej alebo nekonečnej zime. V tomto prípade je treba brať ohľad na zdroj informácii, keď aj oficiálne tlačové agentúry prinesú neraz nepresnú informáciu, a o rôznych bulvárnych článkoch nehovoriac. Pri hodnotení priebehu počasia za určitú dobu (deň, mesiac, zimný polrok) je potrebné podrobiť analýze každú veličinu zvlášť, pretože napríklad teplotne sa určité obdobie môže vymykať normálu, ale zrážkovo nie a naopak a až následne vyvodiť závery. Tak či tak počasie je premenlivé a najmä mesiac apríl, keď dosahujú kontrasty medzi rovníkovými oblasťami a pólmi najvyšších hodnôt a cirkulácia atmosféry ,,znova ožíva" to platí dvojnásobne. Preto netreba zabúdať, že mesiac apríl je nielen mesiac bláznov, ale aj bláznivého počasia.
Zaujímavosti prvých troch mesiacov roka 2013, ktoré môžeme pozorovať v počasí
Po nedávnych správach od rakúskych alebo českých meteorológov začínajú prichádzať správy aj od tých našich slovenských. A správy len potvrdzujú vyššie uvedené slová, že zima 2012/2013 nebola až taká chladná akoby sa zdalo, teplotne skončila ako normálna. Snáď by jej oveľa viac padli prívlastky ako temná alebo zasnežená. Najmä dĺžka trvania slnečného svitu bola počas prvých troch mesiacov roka 2013 hlboko podpriemerná. Napríklad na stanici Bratislava - Koliba svietilo slnko v januári len 33.5 hodín, pričom priemer je raz toľko - 68 hod. Rovnaký trend približne polovičnej sumy slnečného svitu oproti priemeru pokračoval aj vo februári a deficit slnečných lúčov sme nedobehli ani v marci. Naopak užili sme si dní so snežením a po tejto zime už zdá sa nikto nepovie, že poriadna zima bola naposledy keď boli naši rodičia ešte deti. Na Sliači bolo až 20 z 31 januárových dní kedy z oblohy padal sneh, v ďalších mesiacoch potom postupne počet dní so snežením klesal, ale zato výška snehovej pokrývky v oblasti Zvolenskej kotliny zostávala stabilne vysoká.Napríklad v Banskej Bystrici bolo 20 cm a viac snehu nepretržite od 15. januára do 28 februára. Zaujímavá je aj hodnota trvania snehovej pokrývky v Trnave. Posúďte sami. Priemer pre túto lokalitu je 34 dní zo snehom, ale v tomto roku to bolo až 64 dní so súvislou snehovou pokrývkou. Z rekordov spomeniem aj obec Spišské Vlachy, kde 6.februára napadlo za 24 hodín ťažko uveriteľných 47 cm nového snehu.
Vysoké hodnoty či už trvania výšky snehovej pokrývky alebo dní so snežením si držal najmä západ Slovenska, kde v tyle tlakových níži zatekal chladný vzduch od severu častejšie a prítomnosť frontálneho rozhrania prinášala zrážky vo forme snehu pravidelnejšie ako napríklad na východe krajiny.
Počasie dnešných dní treba chápať v širších súvislostiach, nie čítať bulvár
Objavujú sa aj polemiky neprajníkov globálneho otepľovania. Nech je už odpoveď akákoľvek, pravdepodobne práve dôsledkom zvýšenej globálnej teploty došlo k enormnému topeniu arktického ľadu v oblasti Severného pólu. Keďže roztopením ľadu sa zmenili podmienky bilancie žiarenia ako aj energetickej bilancie, oceán pohltil viac slnečných lúčov a nastalo jeho väčšie prehrievanie. Dôsledky sa prejavili v odlišnom rozložení tlaku vzduchu nad zemským povrchom a vyšších častiach troposféry. V teplejšej atmosfére stúpa teplý vzduch vyššie do vrstiev troposféry a buduje tak oblasti vysokého tlaku vzduchu. Keďže za normálnych okolností by tlak vzduchu v tejto oblasti mal byť nižší zablokovalo sa tradičné prúdenie vzduchu od západu na východ, ktoré tu tlakové níže udržiavali. Zmena polohy jet streamu a jeho rozkolísanie spôsobilo prúdenie vzduchu zo severu na juh a takmer úplnú absenciu prúdenia vzduchu z Atlantiku. Zoslabnuté tlakové níže v blízkosti severného pólu boli slabou bariérou pre postupujúci studený vzduch a len málo bránili jeho vylievaniu do európskeho vnútrozemia. Cirkulačné procesy nad celou Európou sa tak stávajú rozkolísanejšie a na výrazných teplotných rozhraniach vznikajú intenzívne zrážky. Za týchto podmienok môžeme sledovať časté stredomorské tlakové níže, ktoré ešte aj počas marca na Slovensko prinášali nestále, vlhké a chladné počasie.
Rozloženie tlaku vzduchu nad severnou hemisférou, tlakové níže v blízkosti severného pólu vytvárajú polárny vortex (príklad z roku 2012)
Polárny vortex ovplyvňuje intenzitu a polohu jet streamu, tým pádom aj presadzovanie tropických a arktických vzduchových hmôt
Vybrané rekordy (prípady) náhlych, prípadne netypických zmien počasia vo svete
Pri súčasnom ,,frflaní" mnohých ľudí mi nedá nespomenúť niektoré nielen aprílové situácie, ktoré nastali v minulosti vo svete. Napríklad v roku 1977 nikto neveril rosničke z regionálnej televízie, ktorá predpovedala na nasledujúci deň sneženie pre juh Floridy. Na druhý deň sa všetci čudovali, keď sa na južnej Floride prvý krát histórii pozorovaní vyskytla snehová pokrývka. Sneženie neobchádza ani púšte. O dva roky od floridského sneženia obleteli svet správy o snežení na Sahare. Na púšti v južnom Alžirsku dovtedy sneh asi nikto nevidel. Ničím výnimočným nie sú ani extrémne výkyvy počasia v krátkom čase, ktoré na Slovensku zažívame najmä pri prechodoch výrazných studených frontov počas prebiehajúcich letných horúčav. Skutočne extrémny prípad je však rekord mesta Spearfisch, ktoré leží v Južnej Dakote. Dňa 22. januára 1943 sa z -20 °C nameraných o pol ôsmej oteplilo na +7°C. Za 2 minúty. Vplyvom teplého vetra (Chinook) bolo o deviatej už +12°C, no o ďalších 27 minút bolo opäť -20°C.
Po týchto riadkoch sa vám už azda prvá aprílová dekáda na Slovensku nebude zdať až taká extrémne chladná. Jedna z najtuhších zím, ktorá sa na Slovensku vyskytla tu bola pred 50 rokmi( 1962/1963). Bola porovnateľná zo zimami Malej doby ľadovej. V tomto roku napríklad zamrzla aj londýnska Temža a 30°C mráz sa vyskytol ešte aj 1. marca. Určite sa nezopakuje ani rok 1816, kedy chladné počasie sužovalo Európu a Severnú Ameriku neprestajne až do príchodu ďalšej zimy (rok bez leta). Príčinou bola pravdepodobne indonézska sopka Tambora, ktorej erupcia bola najväčšia v moderných dejinách ľudstva. Bežne mrzlo ešte aj v máji a v severných oblastiach USA boli rieky zľadovatené ešte aj v júni a v Auguste. Nedostatok obilia spôsobilo veľké hladomory.
Jar príde čoskoro a s ňou aj 20°C teploty
V súčasnej dobe nám pravdepodobne žiadne hladomory nehrozia (aj keď veľké množstvo zrážok môže narobiť veľké škody v poľnohospodárstve nehovoriac o záplavách, ktoré postihujú mnohé slovenské obce) a nám tak nezostáva nič iné len čakať na príchod jari. A tá je už veľmi blízko. Teplota vzduchu v stredných polohách už v najbližších hodinách dosiahne nadpriemerné hodnoty a trend otepľovania bude pokračovať. Po nasledujúcom víkende sa dokonca vplyvom tlakovej výše zasahujúcej k nám od severovýchodu zmenší oblačnosť a po jej okraji k nám bude prúdiť teplý vzduch. Teplota vzduchu tak zrejme prvýkrát prekročí 20°C hranicu.
zdroje:
