Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 21.03.2013 22:45
Rok 2013 mal byť poznačený stúpajúcou slnečnou aktivitou, uplynulé 3 mesiace však tomu nenasvedčujú. Mesačné sumy počtu slnečných škvŕn sú hlboko pod úrovňou roku 2011. Vedci uvažujú o tom, že maximum by mohlo prísť neskoršie ako sa očakávalo, namiesto mája sa špekuluje o jesenných mesiacoch. Sekundárne maximum by malo nastať v priebehu roka 2015. Faktom ostáva, že súčasný 11-ročný slnečný cyklus je mimoriadne slabý, pri porovnaní vyhladených priemerov počtu slnečných škvŕn dokonca najslabší za uplynulých 100 rokov - od 14. cyklu, ktorý prebiehal v rokoch 1902-1913 (cykly sú sledované od roku 1755). Slabému slnečnému cyklu predchádzalo veľmi hlboké obdobie slnečného minima v rokoch 2006 až 2009. Ďalší cyklus by mal byť podľa odhadov ešte slabší ako ten súčasný. Diskutovaným problémov klimatológov naďalej ostáva, v akej miere vplýva slnečný cyklus na klímu v globálnom merítku. Otvorená diskusia prebieha o tom, aký dopad by mala dlhodobo nízka aktivita Slnka na klímu na Zemi - pokiaľ by sa slnečná aktivita znížila na úroveň Maunderovho minima, ktoré je datované do druhej polovice 17. storočia a začiatku 18. storočia, podnebie Zeme by to bez pochýb ovplyvnilo vo veľkej miere. Ochladenie by však pravdepodobne nebolo veľké - podľa nemeckých vedcov by sa ochladiloi len o cca 0,1 až 0,2°C. Väčší vplyv na podnebie sa pripisuje iným faktorom ako slnečnému cyklu, globálne otepľovanie, ktoré je pravdepodobne dôsledkom vypúšťanie emisií by mohli v najbližšom storočí skorigovať výbuchy sopiek, slabé slnečné cykly či aktuálne prebiehajúca slabá fáza Pacifickej dekádnej oscilácie.
Súčasný 11-ročný slnečný cyklus je mimoriadne slabý, najslabší za uplynulých 100 rokov .
Letné teploty v Grécku, +25,6°C
Koniec marca síce prinesie do strednej Európy ďalšie dni s celodennými mrazmi, v Stredomorí sa pomaly pripravujú na horúcu jar a slnečné leto. V Grécku a Turecku v posledných dňoch vrcholil prílev tropického vzduchu od juhu pred príchodom presúvajúcej sa tlakovej níže, ktorá sa vo štvrtok večer nachádza nad Balkánom. V meste Souda sa v stredu popoludní oteplilo na letných +25,6°C, v Heraklione na Kréte vo štvrtok namerali +24,0°C. Letné dni prišli aj do Turecka, naopak sever Európy hlási naďalej silné mrazy a zásoby arktického vzduchu sú na túto ročnú dobu veľké - vo Švédsku či severnom Rusku teploty vo štvrtok klesli pod -30°C, v meste Sura v Rusku namerali len -33,5°C. Zime v strednej Európe dá zelenú hrebeň vysokého tlaku vzduchu, ktorý sa nad Európu rozšíri od severozápadu, z oblasti Grónska, práve po jeho prednej strane k nám bude prúdiť mimoriadne chladný vzduch zo Škandinávie, čo pocítime najmä od soboty do stredy, kedy na mnohých miestach na Slovensku zaznamenáme celodenné mrazy, v nedeľu ráno sa môže ochladiť k -20°C.
V Austrálii naďalej teplo, +45,6°C
Hoci leto v Austrálii už skončilo, v kontinentálnych oblastiach je stále akumulovaný suchý tropický vzduch a teploty stúpajú na toto ročné obdobie veľmi vysoko. Vo štvrtok bolo najteplejšie v meste Onslow na krajnom severe Západnej Austrálie, až +45,6°C. Táto oblasť je okrem letných mesiacov ohniskom najvyšších nameraných teplôt na kontinente, príčinou sú suché púštne podmienky, relatívne nízky vplyv tropických cyklón počas roka a ustálený charakter počasia. Smerom na východ až severovýchod sa nachádzajú oveľa humídnejšie oblasti s dostatkom vlahy. Teploty v oblasti Arnhemovej zeme sú síce po celý rok vysoké, subekvatoriálne podnebie však zmierňuje vysoké denné teploty a aj denné amplitúdy sú relatívne nízke.
Zdroje: http://gnosis9.net, http://ogimet.com
