Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 03.11.2012 21:49

Problematikou dezertifikácie sa v posledných desaťročiach zaoberá čím ďalej tým viac. Azda najznámejší a najciteľnejší dopad klimatickej zmeny v porovnaní s nerozumným využívaním pôdy (najmä pastierov) ľuďmi bol v uplynulých desaťročiach zaznemenaný v oblasti Sahelu, ktorého územie predstavuje pás dlhý 5400 kilometrov naprieč severnou polovicou Afriky. Čoraz intenzívnejšie využívanie pôdy a s ním spojená zmena cirkulačných podmienok nad oblasťou severnej Afriky a v neposlednom rade aj v severoatlantickom a stredomorskom priestore majú zreteľný dopad na samotné životy ľudí v postihnutých oblastiach, chov dobytka na úkor prirodzených druhov flóry (kde dochádza dokonca k vyhynutiu jednotlivých druhov vo voľnej prírode) a čoraz častejšie udalosti sucha periodicky posledných 50 rokov so vzrastajúcou tendenciou prinášajú do oblastí na juh od Sahary hladomory. Zmenu klímy v saharskom a sahelskom priestore v prvej časti článku analyzujeme aj v historickom kontexte, v druhej časti článku, ktorá bude publikovaná v najbližších dňoch sa zameriame na zmeny klímy v priestore v posledných desaťročiach.

SAHEL AKO EKOKLIMATICKÁ A BIOGEOGRAFICKÁ ZÓNA

    Sahel predstavuje ekoklimatickú a biogeografickú zónu prechodu medzi saharskou púšťou na severe a oblasti "Sudánskej savany" alebo "Sudanian savanas" tiahnucej sa od Južného Sudánu až po Senegal. Samotný Sahel zaberá pás územia naprieč severnou polovicou Afriky medzi Atlantickým oceánom a Červeným morom. Arabské slovo Sahil ساحل znamená v preklade doslovne "pobrežie" a vystihuje oblasť Sahelu v zmysle vzhľadu vegetácie Sahelu ako "pobrežia" ohraničujúceho saharské púšte.

Obr. č. 1: Ohraničenie Sahelu a krajín, naprieč ktorými sa Sahel rozprestiera

(Zdroj: http://www.inmagazine.es/blog/wp-content/uploads/2012/06/Mapa-El-Sahel.jpg)

    Oblasť Sahelu sa tiahne v dĺžke takmer 5 400 km (cca 3 400 míľ) od Atlantického oceánu na západe až k Červenému moru na východe, v páse, ktorý má šírku niekoľko stoviek až 1 000 kilometrov. Podľa najnovších štúdií zaberá rozlohu až 3 053 200 km2 a predstavuje prechodný ekoregión polovyprahnutých pastvín, saván, stepí a tŕnistých krovín (shrublands) medzi zalesnenou oblasťou tzv. "Sudánskych saván" na juhu a Sahary na severe. Reliéf Sahelu je prevažne rovinatý, región leží prevažne v nadmorských výškach okolo 200 až 400 metrov nad morom. Niekoľko ojedinelých náhorných plošín a pohorí sa dvíha najmä v sudánskej, čadskej a nigerskej časti Sahelu, tieto oblasti sú však samostatnými ekoregiónmi - ich fauna a flóra sa pomerne dosť líši od okolitých nížin. Ročné úhrny zrážok sa pohybujú od cca 200 mm v severných častiach Sahelu po cca 600 mm v najjužnejších a najdaždivejších oblastiach. Oblasť je domovom viacerých historických kráľovstiev, v minulosti profitujúcich z obchodu naprieč nehostinnými oblasťami.            

Obr. č. 2: Savany na juhu ohraničujúce oblasť Sahelu

(Zdroj: http://www.nrel.colostate.edu/projects/srs/images/west_african_savanna_hr.png)

PROBLEMATIKA DEZERTIFIKÁCIE NA ÚZEMÍ SAHELU

    Pod pojmom dezertifikácia rozumieme najmä degradáciu pôdy v suchých a polosuchých subhumídnych oblastiach. Príčinami derertifikácie sú predovšetkým ľudská činnosť a klimatické zmeny. Dezertifikácia nastáva, keď suché ekosystémy (rozšírené na viac ako tretine zemskej súše) mimoriadne citlivé na nadmerné a nevhodné využívanie pôdy ohrozuje odlesňovanie, nesprávne zavlažovanie, nadmerné spásanie, chudoba a politická nestabilita. Sahel je regiónom, ktorý v štúdiách týkajúcich sa dezertifikácie zaujal za posledných 50 rokov prvé priečky. V roku 1960 zasiahlo oblasť mimoriadne sucho a státisíce ľudí zomreli v dôsledku hladu. Obdobia sucha sa odvtedy periodicky opakovali v ďalších desaťročiach a mnoho klimatológov ako aj enviromentalistov si položilo otázku: "Je devastácia v oblasti Sahelu výsledkom ľudského nerozumného využívania krajiny, dôsledkom prirodzených klimatických zmien alebo výsledkom oboch faktorov?" Odpovede na túto otázku nie sú ľahké. Spočiatku bolo za príčinu označené najmä nadmerné využívanie a degradácia pôdy. Konferencia OSN o dezertifikácii zamerala pozornosť na využívanie pôdy v oblasti a OSN spolu s vládami jednotlivých štátov začali klásť dôraz na degradáciu pôdy ako príčinu dezertifikácie.

Obr. č. 5: Mapa Sahelu a rozdelenie územia do 4 podypov podľa množstva zrážok         

HISTÓRIA DEZERTIFIKÁCIE V OBLASTI SAHARY A SAHELU

    Klíma Sahelu a Sahary sa v priebehu posledných 11 000 rokov, od konca poslednej doby ľadovej, výrazne menila. Sahara sa rozrástla a jej percepcia sa menila v priestore a čase súčasne s meniacou sa civilizáciou. Jedna z najvýraznejších zmien klímy za posledných 11 000 rokov spôsobila náhlu dezertifikáciu v saharských regiónoch a na Arabskom polostrove. Strata poľnohospodárskeho potenciálu v oblasti Sahary spôsobila, že civilizácie sa začali sústreďovať pozdĺž údolia Nílu, Tigrisu a Eufratu. Vedci dospeli k záveru, že dezertifikácia bola vyvolaná drobnou zmenou v polohe zemskej obežnej dráhy a táto naoko málo výrazná zmena mala nedozierne následky na cirkuláciu a biosféru v subtropických oblastiach. Načasovanie tohto prechodu bolo riadené globálnymi zmenami medzi oceánmi, atmosférou, morským ľadom a vegetáciou.  

    Meniaca sa klíma prvýkrát zmenila život ľudí v regióne pred koncom mladšieho dryasu (8 500 rokov p n. l.), kedy neočakávane stúpli zrážkové úhrny. Pokles zrážok bol zistený v období okolo roku 5 200 p n. l., kedy sa zvyšovala početnosť udalostí sucha. Okolo roku 3 500 p n. l. sa stala zo Sahary púšť, podobná tej dnešnej. Mnohí ľudia, ktorí opustili kedysi zelenú a bujnú Saharu, sa usadili v údolí Nílu asi v období okolo 3 500 rokov p n. l., pred nástupom prvej dynastie počnúc vládou kráľa Narmer (3 000 p n. l.).  

    Klíma bola najhlavnejším faktorom osídlenia Sahary počas holocénu. Červené bodky na Obr. č. 5 označujú hlavné zoskupenia a hlavné faunou osídlené oblasti vo východnej časti Sahary (Egypt, povodie Nílu), biele bodky na mape najviac vpravo izolované ekologické úkryty a epizodické presuny zvierat v oblasti. Zrážkové zóny na Obr. č. 5 sú rozdelené podľa najpravdepodobnejších odhadov na základe geologických, archeologických a archeobotanických nálezov. V období s posledným ľadovcovým maximom počas pleistocénu (20 000 až 8 500 p n. l.) nebola saharská púšť osídlená, okrem údolia Nílu, podobne ako dnes. S prudkým nástupom monzúnových dažďov okolo roku 8 500 p n. l. bola mimoriadne vyprahnutá púšť nahradená savanou - územím rýchlo obývaným aj našimi prehistorickými predkami. Počas skorého holocénu bolo pomerne vlhko, južná Sahara a údolie Nílu boli zrejme príliš vlhké a nebezpečné pre obývanie ľudí. Po roku cca 7 000 p n. l. bola osídlená človekom celá východná Sahara, vlhké podmienky podporovali rozvoj pasúcich sa druhov zvierat. Ustupujúce monzúnové dažde spôsobili čoraz suchšie podmienky v oblasti egyptskej Sahary okolo roku 5 300 p n. l.. Prehistorické populácie boli nútené  stiahnuť sa do údolia Nílu a "ekologických útočiští" napr. do oblasti sudánskej Sahary, kde boli ešte zrážky a povrchové vody ešte dostatočné. Návrat absolútnych púštnych podmienok v celom Egypte asi 3 500 rokov p n. l. sa zhoduje s počiatočnými fázami faraónskej civilizácie v údolí Nílu. Od roku cca 3 000 p n. l. bolo územie Sahelu zasahované čoraz častejšie obdobiami sucha, najnovšie zmeny v posledných desaťročiach až storočiach v oblasti súvisia s teplotami a cirkulačnými zmenami v severnom Atlantiku.

Obr. č. 5: Predpokladané zmeny ročného úhrnu zrážok v priestore a čase podľa geologických, archeologických a paleobotanických nálezov vo východnej časti Sahary (Egypt, povodie Nílu) v období  20 000 až 3 500 rokov p n. l.:           

NEDÁVNA ZMENA KLÍMY V OBLASTI SAHELU

    Priemerné až slabo nadpriemerné úhrny zrážok sa viažu s prvou polovicou 20. storočia, s prechodným maximom v 30. rokoch a minimom okolo 1910-1915. Veľmi zrážkovo nadpriemerné obdobie možno identifikovať z Grafu č. 1 v 50. a 60. rokoch, avšak s klesajúcou tendenciou zrážok a nástupom suchých rokov koncom 60. rokov. Je priam neuveriteľné, že od konca 60. rokov do súčasnosti sa v oblasti Sahelu vyskytli len tri slabo zrážkovo nadpriemerné roky, všetky ostatné boli slabo až výrazne pod dlhodobým zrážkovým priemerom, s prechodným mimimom v polovici 80. rokov, kedy spadlo nad oblasťou Sahelu každý mesiac v priemere o 40 mm zrážok menej ako dlhodobý normál. Za rok sa tak v najkritickejších rokoch vyskytlo o takmer 500 milimetrov zrážok menej než priemer čo vyvolalo sucho katastrofálnych rozmerov (tu treba dodať že priemerné zrážkové úhrny nad Sahelom dosahujú hodnoty 200 až 700 milimetrov!). Sucho malo ničivé dopady na túto ekologicky zraniteľnú oblasť, ktorá je prakticky závislá od obdobia dažďov, ktoré v niektorých rokoch vo viacerých oblastiach úplne absentovalo. Osemdesiate roky a pretrvávajúce sucho podnietili vznik Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii a suchu. Od tej doby, meteorológovia, oceánografovia a geografi skúmajú, čo spôsobilo sucho a aké zmeny v cirkulačných podmienkach nad oblasťou Sahelu v posledných desaťročiach nastali.

    Nedávne práce meteorológov a oceánografov ukázali, že mnohé z udalostí sucha v oblasti Sahelu sú spojené so zmenami povrchovej teploty mora v Guinejskom zálive (na rovníku v okolí nultého poludníka) a javom El niňo/La niňa v Pacifiku, ktorý prakticky ovplyvňuje zmeny klímy periodicky približne každých 5 rokov takmer vo všetkých regiónoch Zeme, najmä v oblasti Pacifiku. Keď prevláda El niňo (nad Pacifikom je teplejšie ako zvyčajne), intertropická zóna konvergencie sa posúva južne od Sahelu a znižuje prajavy afrického monzúnu, ktorý prináša v letných mesiacoch vlhký vzduch nad Sahel. Dlhodobejšie zmeny v chode zrážkových úhrnov z desaťročia na desaťročie sú ovplyvňované povrchovými teplotami mora v západných častiach Indického a tropických častiach Atlantického oceánu. Keď sa povrchové teploty oceánu približujú alebo rovnajú priemerným dlhodobým hodnotám, množstvo dažďových zrážok sa zvyšuje.

Graf č. 1: Odchýlky od priemernej sumy zrážok za letné mesiace (prinášajúce obdobie dažďov) jún, júl, august, september a október nad Sahelom v období 1900-2007 (prebraté z ústavu pre štúdium atmosféry a oceánu, University of Washington):

(Zdroj: http://oceanworld.tamu.edu/resources/environment-book/Images/sahelrain.gif)

    Vplyv oceánov na zrážky nad Sahelom vyvoláva spätnú väzbu v atmosfére - ak zem vyschne a nachádza sa na nej menej vegetácie, znižuje sa výpar z pôdy a od zemského povrchu sa odráža viac slnečného svetla. Tieto procesy spätne ohrozujú monzúnové zrážky. Táto spätná väzba atmosféry zahŕňa aj degradáciu pôdy v dôsledku ľudského využívania pozemkov.          

Obr. č. 7: Obrázok vyjadrujúci spätnú väzbu atmosféry na povrchové vody oceánov a suchšie podmienky nad Sahelom vyvolávajúce následne ďalšie klimatické zmeny (vyššie albedo, suchšia zem, menej vegetácie spôsobujú znížený výpar a následne oslabenie monzúnovej cirkulácie nad oblasťou)

(Zdroj:
http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/302/5647/999/F1)

ĽUDSKÉ ASPEKTY SPOJENÉ S DEGRADÁCIOU PÔDY SAHELU

    Vysušovanie Sahelu v poslednej tretine 20. storočia a začiatkom tretieho tisícročia spôsobili rozsiahly hladomor, ktorý privolal širokú pozornosť verejnosti, vrátane Konferencie OSN o dezertifikácii (UNCOD) v Nairobi v Keni v roku 1977, o boji proti dezertifikácii v roku 1993, v roku 2006 bol dokonca vyhlásený Medzinárodný rok púští a dezertifikácie (Year of the Desert and Desertification) a taktiež vrámci Millennium Ecosystem Assessment.

    Štúdie ukazujú, že zmeny klímy v posledných desaťročiach silne ovplyvňujú oblasť Sahelu, no je to len časť naozajstnej pravdy. Variabilita dažďových zrážok je najzraniteľnejším miestom Sahelu. Avšak len obviňovanie enviromentálnej krízy a nízkych nepravidelných zrážkových úhrnov nad územím nie je na mieste. Zmenu klímy v oblasti spôsobilo čiastočne aj veľmi neefektívne extenzívne poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat, ktoré spásajú vegetáciu. Za posledného pol storočia spôsobili kombinované účinky populačného rastu, znehodnocovania pôdy (odlesňovanie, kontinuálne spásanie vegetácie a poľnohospodárstvo) znížené množstvo a nepravidelnosť zrážok. Nedostatok politickej vôle a chybné rozvojové priority viacerých krajín tretieho sveta prispeli k transformácii veľkej časti Sahelu čo viedlo okrem zosilnenia klimatickej zmeny aj ku zhoršeniu kvality pôdy a vodných zdrojov. Program OSN pre životné prostredie vypracoval stratégiu pod názvom "Zmeny klímy a variabilita v oblasti Sahelu: Dopady a prispôsobenie sektoru poľnohospodárstva stratégii".

    K ľudským vplyvom na zmenu klímy v oblasti Sahelu patria:

1.) Prudký nárast obyvateľstva. Počet obyvateľstva sa v posledných desaťročiach každých 20 rokov zdvojnásoboval. Tempo rastu populácie (3% ročne) presahovalo tempo rastu výroby potravín (2% ročne). Celkový počet obyvateľov Sahelu sa pohybuje okolo 260 miliónov ľudí.

2.) Chudoba. Na obyvateľa sa príjem pohybuje okolo 500 dolárov ročne v Burkine Faso, 1 000 dolárov ročne v Mali a 2000 dolárov v Nigérii. V kontraste s ročnými príjmami na hlavu vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii (okolo 35 000 dolárov ročne) sú to mimoriadne nízke hodnoty, hraničiace so samotným prežitím (údaje pre rok 2007). Oblasť Sahelu zahŕňa 3 zo 4 najchudobnejších oblastí na svete.

3.) Nadmerné spásanie, "chudobné" poľnohospodárske metódy a využitie dreva stromov pre palivá. Nadmerné spásanie a podobné poľnohospodárske praktiky vedú k eróuii pôdy a znižovaniu jej kvality.            

Graf č. 2: Oblasti využívané na pestovanie plodín v oblasti Sahelu od roku 1960. Populačná explózia spôsobila exponenciálne zvýšenie pestovanie plodín (pre vývoz i miestne využitie) a viedla k rozšíreniu poľnohospodárstva do viacerých oblastí, neraz s nevhodnými podmienkami pre pestovanie, čo vedie k degradácii pôdy v suchých rokoch.

(Zdroj: http://oceanworld.tamu.edu/resources/environment-book/Images/sahelharvester-area.gif)

4.) Koloniálny vplyv. Sahel bol v minulosti rozdelený medzi európske krajiny. Tieto kolónie boli riadené politikou, ktorej väčšinou nezáležalo na miestnych ľuďoch a využívaní pôdy. Nové krajiny  začali presadzovať svoje idey o hraniciach obmedzujúc schopnosť nomádov a kočovníkov premiestňovať svoje státa za "dažďom", zo suchých do vlhkejších oblastí. V dôsledku toho boli kočovníci nútení usadiť sa do dedín a v suchých rokoch ich stáda nadmerne spásali oblasti v okolí dedín a miest, v ktorých sa usadili.

Obr. č. 8: Mapa  hlavných historických migračných trás využívaných kočovnými pastiermi v minulosti. V súčasnej dobe sú hranice medzi Čadom a Stredoafrickou republikou uzavreté, v posledných rokoch boli uzavreté aj hranice medzi viacerými provinciami Sudánu navzájom (problematika Južného Sudánu). Uzavretie hraníc spôsobuje ekologické a politické problémy.

(Zdroj: http://oceanworld.tamu.edu/resources/environment-book/Images/desertification-in-Barra.jpg)

Obr. č. 9: Satelitná snímka z oblasti Bara v Sudáne popisuje proces dezertifikácie a jeho reálnu podobu.

(Zdroj:http://oceanworld.tamu.edu/resources/environment-book/Images/desertification-in-Barra.jpg)

Obr. č. 10: Stádo, sťahujúce sa za vodou v oblasti Bamaka, Mali.

(Zdroj: http://oceanworld.tamu.edu/resources/environment-book/Images/water-hole-cattle.jpg)

ZÁVER

    V rámci skúmania príčin dezertifikácie sme jasne preukázali, že okrem klimatickej zmeny zohral rozhodujúcu úlohu aj ľudský faktor, spojený s extenzívnym poľnohospodárstvom, odlesňovaním, nadmerným spásaním vegetácie, populačnou explóziou, chudobou a koloniálnym vplyvom. Oblasť Sahelu patrí k najchudobnejším a najohroziteľnejším oblastiam Zeme, čo sa klimatickej zmeny týka. Zmena spôsobu myslenia a rázne kroky proti ľuďmi ovplyvniteľnými činnosťami môžu v skúmanom regióne prispieť k ekologickej a biologickej rovnováhe, rovnako ako k zachovaniu biodiverzity a v neposlednom rade, k záchrane ľudských životov ovplyvnených častými hladomormi spôsobenými dlhotrvajúcim suchom.