Ilustračné foto

Ono sa to zdá byť nesmierne zjednodušené, ale v meteorológii pojem jar ani nenájdete. Buď je meteorologická zima alebo meteorologické leto, chladný alebo teplý polrok. Samozrejme, že najvýraznejšie sa charakteristiky toho-ktorého obdobia prejavia v jeho strede a nie na začiatku respektíve na konci, a práve sem spadajú ročné obdobia jar a jeseň.

Práve toto prechodové obdobie, ktoré má určité charakteristiky zimy a predsa sa už atmosféra začína správať ako v letnom režime, prináša rýchle zmeny počasia. Cirkulácia je ešte pomerne živá, na druhej strane už sú citeľné aj toky turbulentného tepla do atmosféry a tieto výstupné pohyby podmieňujú vznik prehánok, prípadne aj búrok. V zime sneží, v lete máme silné búrky - na jar môže byť oboje, dokonca naraz.

Samozrejme, snehové búrky nás v dohľadnej dobe nečakajú, búrky s dažďom ale niektoré miesta zasiahnu. Predovšetkým pôjde o prehánky, s výnimkou najvyšších hôr po celý čas dažďové. Vpád studeného vzduchu ešte môže prísť, studený vzduch by tak mohol preniknúť aj do nižších polôh a snehové prehánky by sa roztápali až na povrchu, ale ak aj taký príde, pôjde skôr o prechodnú záležitosť. Snehové prehánky sme ale zaznamenali aj na Veľkú noc.

Premenlivé počasie je spojené s nestabilným, alebo lepšie nevýrazným tlakovým poľom. Ak je nad Európou veľká anticyklóna (výš), počasie je pekné (vo všeobecnosti), ak prechádza naším územím níž, je oblačno, daždivo, ale situácia je jednoznačná. Keď je tlakové pole nevýrazné, prejavujú sa v ňom aj tie najmenšie zmeny a preto môže chvíľu byť pekne ako v maličkej výši a vzápätí s prehánkami ako pri malej níži. Na synoptickej mape - mape tlakových útvarov - nevidieť v podstate nič, pritom počasie je na každom mieste iné.

Vedúcim tlakovým útvarom je brázda nízkeho tlaku vzduchu, ktorá je výrazná najmä vo vyšších vrstvách atmosféry a pokrýva severozápadnú, severnú a strednú Európu. Pri zemi sa prejavuje prehrievanie prízemnej vrstvy už výrazným slnečným žiarením a preto tu nie je brázda kompaktná, ale naopak, izobary - čiary spájajúce miesta s rovnakým tlakom vzduchu - sú zvlnené, situácia je nejednoznačná, tlakové pole nevýrazné, ťažko čitateľné.

U nás sa prejavuje prúdenie studeného vzduchu, pričom už aj ten sa nad kontinentom prehrieva a k nám sa v nižších vrstvách atmosféry dostáva ako relatívne teplý. Vidíme to na studenom fronte, ktorý v priebehu štvrtka prechádza naším územím - tento front je zvlnený a na viacerých miestach prináša skôr trvalé zrážky ako prehánky, správa sa viac ako teplý front. Na fronte sa prehlbujú samostatné níže so svojimi frontálnymi systémami, preto sa charakteristika rozhrania vzduchových hmôt môže zmeniť zo studeného frontu na teplý, podľa toho, kde sa níž vzhľadom k pozorovanému miestu nachádza a ako tam prúdi vzduch.

V podstate ide o tú istú cirkuláciu a tie isté princípy ako pri "bežných" situáciách, kedy sú níže a výše dobre vyjadrené a zreteľné. Keď hovoríme o nevýraznom tlakovom poli, stále sa pohybujeme vo veľkom meradle a vlastne hovoríme, že v takomto rozlíšení žiadne významné tlakové útvary nezaznamenávame. To neznamená, že tam nie sú, len to, že ich nevidíme dosť dobre.

Keď sa pozrieme akoby o rozmer lepšie, zmenšíme náš pohľad a opäť študujeme tlakové útvary, už ich vieme nájsť - tu je lokálna výš, tu je maličká níž napojená na zvlnený front. Na počasí v jednotlivých bodoch sa prejavujú tieto útvary viac-menej rovnako, no tým, že sú menšie, pohybujú sa aj rýchlejšie a preto sú zmeny počasia rýchlejšie.

Do detailov sa zväčša (možno s výnimkou prípadových štúdií) s týmito útvarmi nezachádza, nemá to totiž praktický význam. Tlakové níže, tak ako hurikány, ktoré z nich niekedy vznikajú (pravda, nie u nás), sú stále len vzdušné víry, v princípe podobné tým, ktoré vznikajú aj pri slabom mávnutí vetra. Niekedy môžeme vírivé pohyby sledovať na prachu alebo na jeseň na popadaných listoch - tento vírivý pohyb je taký istý v mikro-, aj v makro-rozmere.

Pokiaľ chceme vytvoriť spoľahlivú predpoveď počasia, musíme sa riadiť predovšetkým tými veľkými útvarmi, pretože presúvajú veľké masy vzduchu a majú veľkú energiu. Tie menšie útvary toho "tak veľa nepokazia", hoci i to niekedy postačí na to, aby na konkrétnom mieste, kde malo byť jasno, zrazu bolo oblačno s prehánkami.

Aprílové počasie je preto do istej miery nevyspytateľné. V zime sa rýchlo mení situácia, ale na jar niekedy situácia nie je ľahko odhadnuteľná. Ktoré javy a mechanizmy sa do akej miery prejavia je niekedy ťažko povedať, pretože sa po zime objavujú prvýkrát a vtedy pomôže už iba dobrý odhad alebo skúsenosti.

Nuž, stabilným tlakovým útvarom je tlaková výš nad Atlantickým oceánom, ktorá "blokuje" západné zonálne prúdenie (prúdenie v rovnobežkovom smere) a tým aj teplý vlhký vzduch od Atlantiku. Naopak, po jej okraji prúdi studený vzduch od severozápadu, ktorý charakterizuje výškovú brázdu, opisovanú vyššie. Vzduch prúdiaci aj do strednej Európy tak má dosť vlhkosti, ale je relatívne studený - a práve preto, že cestou k nám sa zohrieva, je odhad situácie netriviálny.

Môžeme ale povedať, že charakter počasia bude v ďalších dňoch oblačný a daždivý, pričom charakter zrážok sa bude meniť, chvíľu pôjde o trvalý dážď, chvíľu o prehánky - podľa prechodu konkrétneho frontu či menšej níže. Medzitým bude dochádzať aj ku prechodnému zmenšovaniu oblačnosti, pričom v noci sa to prejaví citeľným ochladením až k bodu mrazu, cez deň naopak silným prehrievaním takmer do 20°C.

V oblačnejších dňoch sa zmenšia rozdiely medzi rannými a dennými teplotami troj- až štvornásobne, na juhozápade ani v noci nemusí teplota klesnúť pod 10°C, cez deň zase neprekročí 15°C - to sa však týka najmä trvalejších zrážok, prúdenie v našej oblasti je relatívne teplé.

Za zvlneným studeným frontom nás zasiahne tlaková níž, ktorá sa na tomto fronte prehĺbi nad Stredomorím. Pri svojom postupe cez strednú Európu prinesie zrážky, ich charakter závisí od presnej pozície níže - zrejme sa bude líšiť aj nad naším územím, na západe pôjde o lokálne prehánky, na východe trvalejší dážď. Na frontálnom systéme tejto níže sa v Stredomorí prehĺbi ďalšia níž, a tá bude postupovať rovnakým smerom.

Tieto níže prechádzajú práve naším územím preto, že im Alpy a studený vzduch zatečený do západnej Európy bráni vyjsť na sever skôr. Na sever ich pritom vytláča Coriolisova sila. Práve vtedy, keď jedna níž bude strednú Európu opúšťať a druhá do nej vstupovať, sa vytvoria ideálne podmienky na prílev chladnejšieho vzduchu z brázdy, zatiaľ však ťažko povedať, aký bude výrazný a či druhá níž nepríde tak rýchlo, že prílev zablokuje.

Všetky informácie spresňujeme v našich predpovediach, rozdelených na jednotlivé regióny. V ďalších článkoch sa budeme vývoju situácie venovať podrobnejšie, prognózy môžete sledovať aj na našich meteogramoch pre každú obec Slovenska.