Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 12.11.2016 12:10

Je sobota, cca hodina pred poludním a Bratislavu zasiahlo 2 dni po štvrtkovom snežení ďalšie. Vyššie položené, severné a západné (záhorské) časti mesta po niekoľkohodinovom snežení hlásia niekoľkocentimetrovú snehovú pokrývku, do ulíc vyšli prvýkrát za sezónu odhŕňače snehu. V dopoludňajších hodinách zatiaľ hlási sneženie približne polovica staníc so zrážkami - sneží hlavne na severe, severozápade a krajnom západe. Ako k nám postupne od severozápadu bude prenikať v tyle stredomorskej níže zo stredom nad Srbskom, Bulharskom a Rumunskom za presadzovania výbežku Sibírskej výše so stredom 1028 hPa nad Poľskom studený vzduch, postupne sa do večera rozsneží na 80 - 90% územia a do nedele rána pokryje väčšinú územia snehová pokrývka. Na severe a východe bude snežiť ešte aj v nedeľu a čaká nás naozaj studený ňovembrovvý deň - na severe sa čakajú maximálne teploty len -4/0°C, na juhozápade to bude len od -1 do +3°C. Po studenom dni a snežení dorazia od pondelka do stredy dlho očakávané silné mrazy. Ani vyhliadka na ďalšie obdobie nesľubuje po novom žiadne výrazné oteplenie, v dlhodobej predpovedi na 15 dní teploty nad +7°C nenájdete.

 

 

 

 

V Bratislave, na krajnom západe, severozápade a severe už sneží, čaká nás studená a na väčšine územia snehobiela nedeľa, od pondelka zosilnejú ranné mrazy

 

 

Ako sme upozorňovali už pred vyše týždňom /http://meteoinfo.sk/clanok/51879-caka-nas-vpad-sibirskeho-vzduchu-snezenie-a-mrazy-do-15c-martin-pride-na-bielom-koni/, Martin prišiel naozaj na bielom koni a naďalej očakávame silné mrazy v dolinách až do -15°C. Bratislava má za sebou už prvé sneženie sezóny (štvrtok 10.11.), na severe už poradie snežení prestali pozorovatelia počítať - aj keď Martin a Štrba hlásili v piatok, na Martina (11.11.) už 6. resp. 16. sneženie zimnej sezóny 2016/17. V tyle cyklóny nad Balkánom a Čiernomorím sa za presadzovania výbežku Sibírskej výše od S-SZ so stredom 1028 hPa nad Poľskom v Bratislave opäť rozsnežilo - v sobotu ráno a dopoludnia hlavné mesto hlásilo najmä v severnej a západnej časti pretrvávajúce sneženie - do Karlovej Vsi či Dúbravky vyšli odhŕňače snehu, v Dúbravke či na Kolibe nasnežilo až 5 cm snehu, v Karlovej Vsi okolo 1-2 cm. Sneží aj na Záhorí, severozápade a severe krajiny a do večera očakávame sneženie už na väčšine územia, v noci zo soboty na nedeľu takmer na celom území vrátane nížin. Na severe a východe bude snežiť ešte aj v nedeľu a čaká nás dosť studená nedeľa - na severe s maximálnymi dennými teplotami len -4/0°C, na juhozápade -1/+3°C a na východe len -3/+2°C. Následne od pondelka po zmenšení oblačnosti a vyjasnení zosilnejú ranné mrazy, prevažne na -5/-10°C, v dolinách až na okolo -12°C, pričom výnimočne nie sú vylúčené ani mrazy okolo -15°C, možno až -17°C. Rozhodujúce však bude správne načasovanie prílevu suchého vzduchu, síce aj s o 10°C vyššou teplotou v 850 hPa, ale oveľa vhodnejšieho na rýchly prepad teploty na snehovej pokrývke za pomoci radiačného vyžarovania. Severné Slovensko zaznamená okolo 5 dní s celodenným mrazom, na juhu a v teplejších kotlinách bude prevažne 0/+5°C, pri hmle, nízkej oblačnosti alebo snežení môže aj v teplejších oblastiach ojedinele celodenne mrznúť.

 

 

 

Zdá sa, že ani oteplenie, ktoré sa črtalo v druhej polovici týždňa a v ďalšom období nebude také výrazné ako sa čakalo. V dlhodobej predpovedi už nesvieti žiadnych +16°C, ani +14°C, ain +12°C, ale len chladných +2/+7°C pri anticyklonálnom počasí s početnými hmlami a nízkou oblačnosťou. Zdá sa, že november tak rovnako ako október môže skončiť podpriemerne chladný - jednalo by sa len o druhý takýto prípad po roku 2010, kedy 2 mesiace po sebe skončia s teplotnými odchýlkami pod DP. Paralely s rokom 2010 možno hľadať aj tam, že celý tento rok sa akosi vymykal zo všetkých normálov doteraz zaznamenaných v klimatickom systéme - žiadny rok dovtedy nepriniesol také klimatické a cirkulačné indexy, toľko extrémov, či už rekordné horúčavy a požiare v Rusku v lete 2010, rekordné sucho v Sýrii a na Blízkom východe alebo abnormálne výkyvy počasia v Európe vrátane povodní 2010. Pretrávajúca vyše ročná záporná fáza Arktickej a Severoatlantickej oscilácie vtedy spôsobovala, že dráhy cyklón boli po celý rok vychýlené zo severných do južných (našich miernych) zemepisných šírok - tlakové útvary sa navyše okrem toho ešte ani takmer nepohybovali, mali vysokú perzistenciu a tlaková níž prinášajúca povodne alebo tlaková ýš s horúčavami a požiarmi sa tak na jednom a tom istom mieste udržiavala aj niekoľko po sebe idúcich mesiacov. Zdá sa, že v októbri a novembri 2016 sme opäť prišli do takéhoto nepriaznivého módu, čo významne zvýšilo v posledných 2 mesiacoch aj dopyt po meteorologických informáciách (návštevnosti našej stránky trhajú rekordy). Uvidíme, či v takejto cirkulácii zotrváme podobne ako v roku 2010 aj v najbližších mesiacoch - ak áno, môžeme sa tešiť na pretrvávajúce vlny chladu a extrémy, ak nie a NAO a AO postupne prejdu do svojej pozitívnej fázy, tak to bude skôr katarínsky, mikulášsky a vianočný odmäk.

 

 

 

 

Obr.: Aktuálne fotografie so soboty 12.11. 2016 z Bratislavy (hore Dúbravka, dole Karlova Ves okolo 11:00, foto: Juraj Dedinský, Marek Kučera)

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Očakávaná studená nedeľa 13. november - celodenné mrazy očakávame približne na polovic územia SR, na severe a východe bude naďalej snežiť /http://meteoinfo.sk/predpoved-slovensko-zajtra/

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: V dlhodobej predpovedi sme teploty museli znížiť, veľmi teplo nám veru nebude až do konca vyhliadky /http://meteoinfo.sk/predpoved-15-dni/. Predpoveď teplotných odchýlok takmer do Mikuláša nájdete na konci predchádzajúceho článku na /http://meteoinfo.sk/clanok/51885-meteogram-pre-oravu-caka-14c-realne-hodnoty-mozu-byt-o-niekolko-stupnov-nizsie/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na Sibíri je až o 12°C chladnejšie ako zvyčajne, studená anomália bude naďalej zasahovať aj do strednej Európy

 

 

Studená anomália, ktorá trápi prstenec miernych šírok severnej pologule bude v Európe a Ázii naďalej pretrvávať aj počas súčasnej - druhej novembrovej dekády. Nad rozsiahlou oblasťou tiahnucou sa od Tichomoria - Kamčatky a pobrežia Číny ponad celú Sibír až po Európu bude mať aj naďalej stred nad oblasťou centrálnej Sibíre, kde bude odbobie medzi 11.-20. novembrom až o 12°C chladnejšie ako tomu zvyčajne podľa dlhodobých klimatických charakteristík býva. Táto studená anomália sa bude tiahnuť až po strednú Európu, preto očakávame aj na Slovensku pretrvávanie studeného, postupne chladného počasia (studené a chladné počasie sa líšia len intenzitou zápornej teplotnej odchýlky, ktorá je pri studenom počasí o niečo nižšia).

 

 

 

 

Obr.: Studená anomália zo Sibíri nás bude trápiť aj naďalej - takéto odchýlky od dlhodobého priemeru sa čakajú od Pacifiku až po Atlantik medzi 11.-20. novembrom. Zima bude od východu zasahovať až nad strednú Európu a Slovensko /Zdroj: Bez počasia, FB/

 

 

 

​

 

 

 

 

Prechladený kontinent do značnej miery súvisí aj s rekordnou rozlohou snehovej eurázijskej ale aj celej severohemisférickej snehovej pokrývky, ktorá na prelome októbra a novembra dosahovala rekordné hodnoty - najvyššie za posledných 50 rokov (teda ešte odvtedy, kedy sme nemali satelitné merania). Snehová pokrývka sa nachádza momentálne asi na 90% územia Ruska, v celej východnej a severnej Európe okrem Severokaukazskej nížiny, kalamitu hlási Pobalite a sneženie sa postupne presúva do strednej Európy až po Maďarsko a Nemecko (snežilo aj vo Francúzsku a Veľkej Británii, ale sneh sa vďaka oceánskejšej klíme neudržal). Zaujímavosťou je, že strednú Áziu - južne od hlbokých tlakových níží zasiahli tropické teploty - Kazachstan hlásil takmer +30°C (+29,6°C) a Čečensko na juhozápade Ruska prekvapilo novembrovými teplotami až do +31,0°C. Turkmenistan, Tadžikistan, Kirgizstan a Uzbekistan pred pár dňami lámali novembrové rekordy teplotami do +34°C, Turecko hlási zo stredy čerstvý novembrový rekord až +34,6°C (hlboké níže sem od juhu zo Sahary a arabských krajín pritiahli smerom k ich stredu horúci vzduch; poznámka: k nám do miernych šírok naopak priťahujú studený arktický vzduch od severu).

 

 

 

 

Obr.: Pohľad na teplotné odchýlky vo svete v októbri 2016 - rekordne teplá Arktída a s ňou súvisiaci vyliaty studený vzduch nad mierne šírky /http://meteoinfo.sk/clanok/51866-klimaticka-zmena-cakaju-nas-chladne-oktobre-a-skore-vpady-zimy-novym-trendom-faza-nao/

 

 

 

 

 

 

 

Studená anomália v miernych šírkach spojená s rekordnými množstvami snehu od Jakutska až po Škandináviu momentálne prebrala vedúcu úlohu spomedzi všetkých negatívnych spätných väzieb (tj. priaznivých väzieb, vedúcich k autoregulácii systému) v boji proti globálnemu otepľovaniu - po väčšinu roka túto úlohu zohráva takzvaná diera v globálnom otepľovaní ("global warming hole"), ktorá sa vďaka dávkam čerstvej sladkej vody z topiaceho sa Grónska a arktických ľadovcov vytvára v severnom Atlantiku. Táto diera je spojená s posunom dráhy Golfského prúdu o stovky kilometrov smerom na juh, s ňou spojeným posunom dráh cyklón (tzv. "stormtracks") smerom na juh a následnými ochladeniami naprieč Európou od severozápadu - identifikované boli najmä jesenné výrazné ochladenia spojené s posunom jet-streamu na juh, nárastom zrážok, oblačnosti a vĺn chladu v západnej, severnej ale aj centrálnej Európe, vrátane Slovenska počas týždňov po vrcholení topenia ľadovej pokrývky v septembri.

 

 

 

Obr.: Na pripomenutie: rekordná rozloha zasnežených území (najvyššia za posledných 50 rokov) na severnej pologuli na prelome októbra a novembra 2016 /http://meteoinfo.sk/clanok/51879-caka-nas-vpad-sibirskeho-vzduchu-snezenie-a-mrazy-do-15c-martin-pride-na-bielom-koni/

 

 

 

 

 

 

Nebyť javu zvaného arctic amplification, alebo inak arktický zosilňujúci efekt, planéta by nebola nútená brániť sa prirodzenými mechanizmami proti globálnemu otepľovaniu. Nie náhodou sa totiž nad Sibírou a celou Európou a Áziou (a donedávna aj Severnou Amerikou) nachádzajú výrazné dávky studeného vzduchu a haldy snehu. Stratosférické oteplenie, alebo inak rozpad polárneho vortexu, ktoré nastalo od začiatku októbra a naďalej pretrváva už 6.-7. týždeň totiž spôsobuje momentálne extrémne vysoké teploty nad Arktídou, s teplotnými odchýlkami až +10/+15°C od DP, čo spôsobuje že Severný ľadový oceán do neskorej jesene nezamŕza. Dávky vlhkého arktického vzduchu následne do našich šírok, najmä na Sibír prinášajú enormné množstvo snehu, nad zasneženými rozľahlými územiami následne rýchlejšie mohutnie tlak a Sibírska výš tak aj vďaka posunu cyklonálnej činnosti na juh (stredomorské níže) tak nemá problém presadzovať sa na rozsiahlych územiach od Tichomoria až po Atlantik a Európu.

 

 

 

 

Obr.: Čo sa deje so vzduchovými hmotami, keď nastane stratosférické oteplenie? /http://meteoinfo.sk/clanok/51622-slovensko-caka-vrchol-zimy-vortex-priamo-nad-europou-hrozia-30-stupnove-mrazy; http://climatemap.blogspot.sk/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html/

 

 

 

 

A) Obyčajná situácia - studený vzduch a nízky tlak nad Arkítdou

 

 

 

 

 

 

 

B) Rozpad polárneho vortexu = stratosférické oteplenie, rok 2010 - teplý vzduch sa dostane nad Arktídu, studený vyleje do miernych šírok a na juh sa prepadnú od severu aj hlboké cyklóny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Náčrt albedo efektu (aplikovateľné na sibírsku snehovú pokrývku aj na topenie arktického morského ľadu) //http://climatemap.blogspot.sk/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html