Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 04.01.2023 14:12

Počasie je s nami v každej chvíli. A my s ním. Ak sme v našich pamätiach zaznamenali aj jeho agresívne excesy, potom niet dôvodu sa nazdávať, že už nebudeme svedkami ďalších. Jedinou premennou v tejto veci je azda len čas. Nik, totiž, nemôže nahliadnuť do onoho pomyselného kalendára budúcich excesov počasia alebo, ako tomu hovoríme my, pomyselného kalendára budúcich signifikantných poveternostných udalostí. A tak nám nezostáva iné, než vedieť a čakať. Slovom - vieme, že niečo príde, ale nevieme, kedy.

S ohľadom na počasie sú dve kategórie ľudí - jedných môžeme označiť ako milovníkov počasia, a potom sú tu tí, ktorí počasie akceptujú ako čosi existujúce a ako čosi, čomu je potrebné sa čas od času prispôsobiť, alebo čo je vhodné čas od času využiť.

 

A ďalej: Milovníci počasia uvažujú rôzne, pokiaľ ide o to, aké počasie im vyhovuje. V zásade sú dve skupiny milovníkov počasia - jedni túžia po umiernenom počasí oplývajúcom osobitosťami v závislosti od ročného obdobia a druhí bažia po poveternostných excesoch, výstrelkoch alebo, ako ich označujeme, signifikantných poveternostných udalostiach.

 

Pre skupinu milovníkov počasia, ktorí sú naklonení umiernenému počasiu oplývajúcemu osobitosťami v závislosti od ročného obdobia, je súčasný charakter počasia, priebeh súčasnej zimy 2022/2023 utrpením. Totiž, títo naši priatelia - a, prirodzene, je ich veľa - nevýslovne bažia po umiernenej kráse zimy. Svoje túžby maľujú do podoby bielej krajinky, z ktorej tryská štípajúca radosť. No zima 2022/2023 sa dostala do dlhej fázy spupnej teplotnej abnormality, ktorá milovníka počasia núti zakrývať si zrak pred poveternostným dianím ako práve prebiehajúcim, tak očakávaným.

 

Skupina milovníkov počasia, ktorá neustále pátra po signifikantných poveternostných udalostiach, koná a vníma poveternostnú realitu inak. Títo naši priatelia majú oči otvorené a zrak upretý do diaľav modelových simulácií a za horizont práve sa dejúceho počasia. Slovom, neustále sú angažovaní do poveternostnej budúcnosti a hľadajú v nej tŕne agresívnosti. Niet divu, že tak činia - oni, totiž, vedia, že anály meteorológie  sú plné excesov. Ba čo viac, vedia, že rad týchto excesov nie je konečný, nie je uzavretý. Je to rad, ktorý je podriadený času. A naši priatelia - milovníci počasia a jeho excesov - vedia, že ich jedinou cenou je čas. Vedia, že nemôžu síce nahliadnuť do pomyselného kalendára budúcich signifikantných poveternostných udalostí, ale môžu čakať. Musia čakať. A chcú čakať. Lebo čakanie na niečo, čo je pôsobivé, čo je podmanivé, čo je uchvacujúce, je príjemné a predstavuje takpovediac súčasť prežívania samotného excesívneho poveternostného diania.

 

Nie. Milovníci excesívneho počasia nie sú necitliví. Oni si uvedomujú, že každá odchýlka od poveternostnej umiernenosti je spätá s negatívami. A dovoľujeme si uviesť, že práve vzhľadom na túto skutočnosť by povýšili svoje vedomie, svoje vnímanie nad svoju baživosť a keby mohli, onen pomyselný kalendár budúcich signifikantných poveternostných udalostí by radšej spálili na uhoľ, ako by nechali uhášať svoju baživosť po excesoch počasia za cenu negatív (ako sme eufemisticky označili obete na zdraví a životoch a škody na majetku). Lenže - nie je to možné. Onen pomyslený kalendár budúcich signifikantných poveternostných udalostí je nedotknuteľný. A tak nezostáva týmto našim priateľom iné, než na jednej strane sa tešiť z každého poveternostného hrotu, z každej špicatej poveternostnej udalosti, no na strane druhej byť súcitný s každým, koho sa takýto špic, takýto hrot, takýto extrém dotkol.

 

A preto - azda buďme radi všetci, v tejto (zatiaľ) zimu málo pripomínajúcej realite. Azda buďme radi všetci, ktorí si povieme - ono, je veľa ľudí, ktorí uvítajú radšej počasie bez snehu, radšej počasie bez mrazov. A my ani nemusíme pátrať po týchto ľuďoch. Sú okolo nás a vieme o nich aj mimo rámec našej krajiny. Buďme radi. Buďme radi, že našou zásadnou starosťou - ak tak je - je na počasie sa škľabiť alebo ho zaťažovať našimi pestrými túžbami. A buďme radi, že počasie je s nami v každej chvíli. A my s ním. A že nám robí na truc - ale iba tak, aby sme nad ním krútili hlavou. A nemuseli si povedať ono obligátne: Toto sme chceli? Až takí trúfalí sme boli?