Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 09.10.2019 21:28
Meteorologický portál MeteoInfo.sk, ktorý ponúka každým dňom aktualizovaný výhľad na vývoj počasia (sekcia "dlhodobá predpoveď"), odborné postrehy a názory prispievateľov (sekcia "diskusia") a niekoľkokrát do týždňa nové články venované poveternostným udalostiam, predikčným víziám či klimatologickým problémom, vychádza uprostred jesene so štvrtým článkom venovaným téme zima 2019/2020. Článok je svojím obsahom orientovaný predovšetkým na sympatizantov zimy.
V čase, keď sa v listoch kalendárov odhaľujú dni patriace pokročilému októbru, čoraz smelšie obraciame svoju pozornosť k nadchádzajúcej zime. Do jej počiatku (01. december 2019) zostáva (je 09. 10. 2019) približne sedem týždňov - tie najbližšie dva týždne, resp. ich časti budú podfarbené očakávaným babím letom. Nič však, ani markantné obdobie babieho leta, ktoré nastúpi v piatok aktuálneho týždňa, nemení na skutočnosti, že čas plynie.
Čas plynie a udalosti sa striedajú. Bolo by kardinálnym omylom nazdávať sa, že udalosti minulé sú udalosťami ošúchaných, časom poznačených análov či kroník a budúcnosť je spriaznená s udalosťami výlučne priateľskými, miernymi, nevýraznými, diskrétnymi, umiernenými. Nie. Nie a ešte raz - nie! Ak sa v minulosti vyskytovali - a nechajme priestor téme a sústreďme sa len na zimy - drastické vpády arktickej či polárnej vzduchovej hmoty, do špiku kostí zachádzajúce mrazy, snehové fujavice, kalamitné sneženie, potom je len otázkou času kedy, resp. v ktorej zime si ktorá (nielen) z menovaných udalostí nájde svoj deň vzplanutia. A týmto udalostiam nezabráni ani klimatická zmena so svojím trendom rastu teplôt vzduchu. Iste. Frekvencia alebo miera intenzity niektorých z menovaných udalostí sa znižuje (majúc na mysli najmä ataky ľadových vzduchových hmôt), no neplatí, že by tieto boli v platnosti pre budúcnosť eliminované, vylúčené, odstránené. Nie. Aj "veľký január 2017" - mesiac zvieravých mrazov - si našiel svoj čas a zaútočil agresívne, tvrdo, dobyvačne.
Dostali sme sa do obdobia, v ktorom začíname očakávať prvé rámcové výhľady na zimu 2019/2020. Je pravdepodobné, že už v budúcom týždni budeme v tejto veci citovať a parafrázovať niektorý z relevantných zahraničných prameňov, ktoré s takýmto výhľadom vyjdú. Predsa však je nanajvýš vhodné uvážiť, že zima - ako celok čoby ako teplá - môže vykázať udalosť, ktorá sa chtiac-nechtiac uchová vo fragmentoch našich pamätí. Nemusíme a ani, prirodzene, nebudeme ďaleko vopred poznať dni, v ktorých tieto udalosti nastanú. Ony však nastanú. Nastanú tak, ako tomu bolo niečo vyše troch desiatok rokov vzad.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V tých dňoch, na samom počiatku januára 1987, nemohol nik predvídať udalosť, do počiatku ktorej zostávali necelé dva týždne a ktorá sa do análov meteorológie zapísala ako udalosť pamätná. Písal sa 5. január, keď naše územie bolo vetrané prúdom relatívne teplého oceánsku vzduchu (obr. 1). To bolo však naposledy do onej udalosti, čo sa smel teplejší oceánsky vzduch v priestore strednej Európy presadiť.
Obr. 1: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 05. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Ak milovníci zimy a zimných poveternostných udalostí čosi od veľkopriestorovej atmosférickej cirkulácie očakávajú, potom je to zablokovanie vplyvu Atlantického oceánu na vnútrozemie Európy. Ide o veľmi zaujímavú realizáciu, ktorej podstata spočíva v etablovaní "anticyklonálneho bloku" (anticyklóna = tlaková výš). Anticyklonálny blok na jednej strane tvorí bariéru prúdeniu oceánskeho vzduchu do vnútrozemia Európy a na druhej strane podmieňuje prienik studených vzduchových hmôt z vyšších zemepisných šírok nad európsku pevninu. K tejto synoptickej realizácii došlo na "Troch kráľov", 06. januára 1987 (obr. 2).
Obr. 2: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 06. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Na obrázku (obr. 2) je možné pozorovať nad severnou Európou a časťou Ruska rozsiahly bazén ľadovej vzduchovej hmoty. Jeho vyliatie do vnútrozemia Európy bolo už teraz nezvratné. Samo o sebe vyliatie onoho bazéna (tak, ako to môžeme - v platnosti pre 07. január 1987 - vidieť na obr. 3) by nevyrylo zápis do pamätí generácií, hoci - s ohľadom na mrazy - vyvolalo ostré zimné pomery.
Obr. 3: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 07. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Veľmi dôležitou skutočnosťou na ceste k pamätnej udalosti, do ktorej zostávalo už len niekoľko dní, bola veľmi výrazná tlaková výš zasahujúca v dňoch 08. a 09. januára 1987 nad severnú Škandináviu (obr. 4 a obr. 5). Nebyť tejto tlakovej výše a zvlášť nebyť jej rozširovaniu do nižších zemepisných šírok, január 1987 by nepoznal to, k čomu teraz už nezadržateľne spel.
Obr. 4: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 08. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Obr. 5: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 09. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Prešiel deň, písal sa vtedy 10. január 1987, a ľadová vzduchová hmota vylievajúca sa do vnútrozemia Európy na prednej strane mohutného anticyklonálneho komplexu s centrom nad Škandináviou roztočila nad Stredomorím "kolovrátok" niečoho, čo azda prekonáva fantáziu milovníkov zimy (obr. 6).
Obr. 6: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 10. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Ak by k danej synoptickej realizácii (obr. 6) došlo v niektorej zo súčasných zím, meteorologické služby by boli nútené vyjsť s najvyššími stupňami výstrah. Milovníci zimných poveternostných udalostí či amatérski pozorovatelia počasia by v nemalom zastúpení zanechali svoje pracoviská a svoje pohľady upriamili na ohromujúce a zlovestné výstupy numerických modelov. Ich zrak by nakoniec spočinul v útrobách sivej meluzíny, neoblomne zavýjajúcej a nenachádzajúcej svoj sklon. Boli by to desiatky hodín obrazu tej najhlbšej zimy. A potom, po ustatí meluzíny a vyjasnení, by prišlo ešte čosi. Tak sa aj stalo po tom, čo onen "kolovrátok" upustil zo svojho urputného zovretia.
To, na čo teraz hľadíme s pátosom a priam posvätnou úctou (obr. 6), je najvyšším ideálom zimných poveternostných udalostí. Tlaková níž, ktorej "chápadlá" sa zmocnili i nášho územia, vygenerovala to, čo sa nezmazateľne uchovalo vo fragmentoch pamätí svedkov oných realizácií. Pamätnej snehovej kalamite, na ktorej kontúry s rešpektom upíname svoje pohľady (obr. 6), sekundovali mimoriadne mrazivé pomery. Obr. 7 dokumentuje denné (čas 12:00 ZULU, resp. 13:00 SEČ) teploty vzduchu v 10-tom januári 1987.
Obr. 7: Teplotné pomery pri zemi (2 m) v platnosti pre 10. január 1987, 12:00 Z, resp. 13:00 SEČ (zdroj: wetterzentrale.de)
Ponecháme na fantáziu čitateľa, ako by dokázal v niektorej z budúcich zím poňať zavýjanie meluzíny pri denných teplotách (niekde i hlboko) pod -10 °C, ako tomu bolo v 11-tom a zvlášť 12-tom januári 1987, kedy sneženie bolo najintenzívnejšie a ľadový vzduch sa nášho územia ešte väčšmi zmocnil.
Obraz poveternostnej dokonalosti (z pohľadu milovníkov poveternostných extrémov a zimných poveternostných udalostí) namaľoval 11-ty január 1987. Prízemné tlakové pole a teplotné pomery v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) vymodelovali v danom dni jednu z najemotívnejších, najúchvatnejších, najohromujúcejších, najodzbrojujúcejších synoptických variácií (obr. 8), aká je v análoch meteorológie nám dostupná.
Obr. 8: Reanalýza prízemného tlakového poľa a teplotných pomerov v hladine 850 hPa (cca 1 500 m n. m.) v platnosti pre 11. január 1987 (zdroj: wetterzentrale.de)
Je nesporné, že v súčasnom období klimatickej zmeny je (takmer) utópiou očakávať tak drastické, tak extrémne teplotné pomery, aké máme možnosť na obr. 8 vzhliadnuť. Predsa však, predmetná poveternostná situácia s hlbokou tlakovou nížou nad Jadranom a mohutným anticyklonálnym blokom je situácia, ktorá čaká na svoju opätovnú realizáciu. Ba čo viac, nejde o raritný výjav. Raritou je však súhra detailov, ktoré by vygenerovali analogické (voči januáru 1987) scény - neúnavnú meluzínu, do špiku kostí prenikajúci mráz. A áno, je skutočne otázkou času, kedy dôjde k tejto súhre a zavýjanie meluzíny nám pripomenie pamätný január 1987 - hoci už azda nie pri tak drastických teplotných pomeroch (obr. 9 a obr. 10 dokumentujú maximá teploty vzduchu zo dňa 12. januára 1987 a 13. januára 1987; zdrojom je SHMÚ).
Obr. 9: Maximá teploty vzduchu zo dňa 12. januára 1987 (zdroj: SHMÚ; link: http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=581)
Obr. 10: Maximá teploty vzduchu zo dňa 13. januára 1987 (zdroj: SHMÚ; link: http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=581)
A ako sme vyššie naznačili, po odznení meluzíny a následnom nočnom vyjasnení naozaj prišlo ešte čosi - áno, tie najkrutejšie mrazy, s akými by sme sa v súčasných zimách len ťažko mohli stotožniť. V noci z 12. na 13. januára 1987, kedy sa nad Maďarskom vytvorila slabá tlaková výš, začali teploty ešte väčšmi klesať a do rána spadli až na hodnoty i pod -30 °C a to i v nížinných partiách nášho územia (obr. 11).
Obr. 11: Teplotné pomery pri zemi (2 m) v platnosti pre 13. január 1987, 00:00 Z, resp. 01:00 SEČ (zdroj: wetterzentrale.de)
Je vhodné dodať, že pamätná snehová kalamita najväčšmi postihla západ nášho územia - po odznení fujavice vykazovali mnohé lokality vyše pol metra vysokú snehovú pokrývku, nehovoriac o mohutných snehových závejoch.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Je nesporné, že atraktívnosť počasia spočíva (v našich podmienkach) i v jeho dynamickosti, rôznorodosti. Tak, ako sa vyskytujú poveternostné udalosti azda nezáživné či neinteresantné (nech už akokoľvek pojmeme v tejto veci subjektívnosť), tak sa vyskytujú a budú vyskytovať i udalosti pozoruhodné, udalosti fascinujúce. A to platí i pre zimu. Tej najbližšej zostáva do svojho počiatku niečo vyše mesiaca a pol. Niet pochýb, že tak, ako mnohé predchádzajúce zimy, i tá nadchádzajúca môže skončiť s čímsi, čo sa zapíše do fragmentov našich pamätí. A my budeme pri tom.