Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 18.04.2019 22:53

Počasie najväčších kresťanských sviatkov roka môže mať u nás príchuť troch rôznych ročných období. Zatiaľ čo v niektorých rokoch sa hlásia ešte posledné dozvuky zimy, v iných zasa počasie nadobúda už letnú nôtu. Súvisí to aj s pohyblivým dátumom týchto sviatkov. Veľká noc môže nastať najskôr 22. marca a najneskôr až 25. apríla. Tento rok Veľkonočná nedeľa pripadá na 21. apríl, čo je jeden z tých neskorých termínov. Počasie by počas sviatkov malo byť na väčšine územia veľmi príjemné, jarné. Toto však platí hlavne pre západnú časť krajiny.

Kľúčový je prvý jarný spln. Je tu však ešte jeden háčik...

 

Bežná definícia vraví, že Veľká noc sa slávi vždy najbližšiu nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Tu je potrebné upozorniť na jednu dôležitú vec. Jarná rovnodennosť je braná vždy „cirkevne“ a tú Nicejský koncil v roku 325 n. l. ustanovil striktne na 21. marec. Vôbec teda nezohľadňuje astronomickú skutočnosť. V súčasnosti totiž jarná rovnodennosť nastáva výlučne len 20. marca a v nasledujúcich desaťročiach občas bude i 19. marca. V dôsledku tejto nezhody práve tento kalendárny rok 2019 nastala anomália. Podľa nicejského pravidla vypočítaná Veľkonočná nedeľa totiž nesúhlasí s hypotetickou astronomickou Veľkonočnou nedeľou. Podľa astronomického pravidla sme Veľkonočnú nedeľu mali sláviť už 24. marca. A to preto, lebo jarná rovnodennosť bola 20. marca vo večerných hodinách a následne prvý jarný spln nastal o niekoľko hodín neskôr, 21. marca nadránom. V skutočnosti však tento rok pripadá Veľká noc až na 21. apríl, teda o 4 týždne neskôr.

 

Počasie na Veľkú noc bolo v niektorých rokoch ešte zimné, v niektorých už typicky letné. Vo väčšine prípadov však dominujú jarné teploty.

 

Suverénne najteplejšie Veľkonočné sviatky sme mali na Slovensku v miléniovom roku 2000. Počasie už bolo vyslovene letné. Denné teploty sa pohybovali počas sviatkov na úrovni 22/28 °C a aj nočné teploty sa držali nad úrovňou 10 °C. Bolo to teda ideálne počasie dokonca už aj na kúpanie v bazénoch či prírodných vodných nádržiach. Tu však treba podotknúť, že tieto sviatky padli až do tretej aprílovej dekády. Veľkonočná nedeľa sa slávila až 23. apríla.

 

Za pozornosť tiež stojí, že hneď nasledujúci rok bolo počasie na Veľkú noc presne opačné. Vtedy sviatky jari pripadli presne v polovici apríla. Prúdil k nám studený a vlhký vzduch a v ňom sa tvorili početné snehové prehánky a to aj v nížinách. Pri nočnom vyjasnení aj v nížinách mrzlo a to až do -5 °C v 2 m nad zemským povrchom a cez deň teploty vystupovali väčšinou len nevysoko nad nulu.

 

Sviatky jari v letnom predvedení sme tu mali ešte aj v rokoch 2009 (pripadli na 12. apríla) a 2011 (vtedy pripadli až na druhý najneskorší možný termín, Veľkonočná nedeľa bola až 24. apríla). Počasie v oboch rokoch bolo veľmi teplé, väčšinou s dostatkom slnka a dennými teplotami 20/25 °C. Lokálne sa však vyskytli i pomerne silné búrky.

 

 

V roku 2011 bola Veľká noc v znamení veľmi teplého počasia, ktoré napríklad aj do Trnavy prinieslo intenzívnu búrkovú činnosť. Nasnímal autor článku, dňa 24.4.2011.

 

Naopak počasie ešte vo vyslovene zimnom móde sme na sviatky jari mali napríklad v roku 2008. Vtedy však Veľká noc pripadla takmer na úplne najskorší možný termín, Veľkonočná nedeľa bola už 23. marca). Azda najväčšie zimné vrtochy v novodobej histórii počasia priniesla Veľká noc v roku 2013, ktorá pripadla na posledný marcový víkend. Niektoré lokality na Slovensku vtedy zasypalo veľké množstvo snehu a aj v nížinách JZ Slovenska dosiahla výška čerstvej snehovej pokrývky lokálne cez 15 cm.

 

 

Na Veľkú noc v roku 2013 sa prakticky celé Slovensko ocitlo pod snehom. Záber na zasnežený vozík s veľkonočným vajíčkom zo sena a bábkou Moreny v obci Kľačno.

(https://www.klacno.eu/?id_menu=24179&module_action__52762__id_kat=24089#fgallery--24089-1)

 

Tohtoročné sviatky jari budú mať azda najpríjemnejšie počasie od roku 2011. Aspoň na západe územia.

 

Dominantným tlakovým útvarom nad väčšinou starého kontinentu naďalej zostane škandinávska tlaková výš. Východ územia však čiastočne ovplyvní výšková tlaková níž nad Čiernym morom. Preto tu budú Veľkonočné sviatky o niečo oblačnejšie a aj veternejšie.

 

Veľký piatok prinesie na celé územie pokojné slnečné počasie s teplotami od 17 °C na severe až do 24 °C na juhu územia. Jedinou nepríjemnosťou môže byť silnejší vietor hlavne na východe územia. V podobnom duchu sa bude niesť i biela sobota, denné teploty však budú asi o stupeň nižšie, vzhľadom na to, že vo voľnej atmosfére k nám prenikne o niečo chladnejší vzduch. Nočné teploty by mali byť temer výlučne nad nulou, väčšinou od 8 do 2 °C. Nasledujúce dva sviatočné dni – Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok bude počasie rozdelené. Na západe by malo zostať krajšie počasie – väčšinou polooblačno a bez zrážok a bude tu aj teplejšie (okolo 22 °C). Komplikovanejšie sa to javí vo východnej polovici nášho územia, kde výšková tlaková níž zapríčiní prítomnosť veľkej oblačnosti, miestami sa môžu vyskytnúť prehánky a budú tu aj nižšie teploty – väčšinou od 13 do 18 °C. Budú to však prevažne zrážky slabej intenzity, a teda pretrvávajúci nedostatok vlahy určite nevyrovnajú.  

 

 

Počasie cez sviatky väčšinou bude priať turistike, či pobytu vonku. Týka sa to hlavne západnej polovici územia. Foto: jarná príroda v Strážovských vrchoch neďaleko Beluše, autor článku.

 

V ďalších dňoch budúceho týždňa by sme sa mali ocitnúť tentokrát na prednej strane tlakovej níže nad západnou Európou a po dlhšom čase sa ocitneme v južnom prúdení. Do akej miery to ovplyvní teploty, ešte nie je celkom známe. Niektoré výstupy predpovedných modelov dokonca naznačujú príchod prvých tohtoročných letných dní (teplôt nad 25 °C) na Slovensko. Situáciu v najbližších dňoch budeme upresňovať.