Marcel Zachar, Meteoinfo.sk / 22.09.2018 19:36
Hoci z meteorologického hľadiska jeseň začala už 1. septembra, v tomto roku sa akoby počasie riadilo astronomickým kalendárom. Ešte do piatka 21. septembra vládlo na Slovensku pravé letné počasie, ktoré sa s malými prestávkami ťahalo už včasných fáz apríla. Výrazný zlom v počasí nastal práve týmto víkendom, kedy počasie začína pripomínať typický jesenný mód. Zhodou okolností, práve v tento víkend nastáva aj jesenná rovnodennosť a začína sa astronomická jeseň. Stane sa tak konkrétne v nedeľu 23. septembra presne o 3:55 hod. SELČ. Slnko pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe prekročí rovník a začne viac osvetľovať južnú pologuľu. V dňoch okolo jesennej rovnodennosti dochádza k najrýchlejšiemu tempu skracovania dňa. Na severnej pologuli dochádza k rýchlemu poklesu intenzity slnečného žiarenia, čo vedie k postupnému ochladzovaniu.
V dobe jesennej rovnodennosti deň netrvá presne 12 hodín, ale o málo viac...
I keď pojem rovnodennosť je odvodený zo skutočnosti, že dĺžka dňa i noci by mala byť presne rovnaká - po 12 hodín, neplatí to úplne doslovne. V dôsledku optických vlastností vzduchu sú slnečné lúče v atmosfére zakrivené a tak Slnko vidíme vychádzať, resp. zapadať, keď sa stred slnečného kotúča nachádza cca 0,8° pod ideálnym horizontom. Vďaka tejto skutočnosti v dobe jarnej i jesennej rovnodennosti deň v našich zemepisných šírkach netrvá presne 12 hodín, ale o niečo viac. Od východu po západ Slnka uplynie približne 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo pod horizontom sa Slnko nachádza len asi 11 hodín a 50 minút.
Tab. 1: Východ a západ Slnka vo vybraných slovenských mestách. Časy sú v SELČ.
Refrakcia predlžuje polárny deň aj na póloch. Jej vplyvom netrvá na severnom póle polárny deň od presne jarnej do jesennej rovnodennosti, ale o čosi dlhšie – zhruba od 18. marca do 25. septembra. Na južnom póle Slnko vyšlo už 20. septembra a zapadne až 23. marca. Polárny deň tak na póloch netrvá 6 mesiacov, ale je o dní dlhší.
Ešte jedna zaujímavosť. To že na póloch panuje 6 mesiacov v roku polárna noc neznamená, že rovnaké obdobie tam panuje aj úplná tma! Veľkú časť polárnej noci zaberajú súmraky - tzv. občiansky, nautický aj astronomický. O občianskom súmraku vravíme, keď sa stred slnečného kotúča nachádza menej ako 6° pod horizontom. Počas neho je vonku ešte dostatok svetla na bežné práce bez umelého osvetlenia. Na severnom póle skončí tzv. občiasky súmrak až 9. októbra. A pred jarnou rovnodennosťou začne už 5. marca. A pravá astronomická noc (Slnko hlbšie ako 18° pod horizontom) trvá na severnom póle dokonca len od 13. novembra do 29. januára!
Obr. 1: Dopad slnečných lúčov na Zem v dobe jesennej rovnodennosti
Termín jesennej rovnodennosti – 22. alebo 23. september?
Okamih jesennej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnaký dátum a čas. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. V dôsledku toho môže v našom časovom pásme nastať jesenná rovnodennosť buď 22. alebo 23. septembra. Napríklad tento rok nastáva jesenná rovnodennosť 23. septembra o 3:55 hod. nadránom. Na budúci rok to bude o takmer 6 hodín neskôr – astronomická jeseň začne 23. septembra o 9:50 hod. dopoludnia. V priestupnom roku 2020 sa termín jesennej rovnodennosti posunie späť na 22. september, jej okamih nastane v popoludňajších hodinách – o 15:31 hod.
Obr. 2: Jesenná príroda v Považskom Inovci (autor: Mgr. Marcel Zachar)
Použité zdroje: