Pod vplyvom Janovských níží
Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 20.01.2013 21:32
Na globálnej úrovni má vplyv na počasie v Európe okrem slnečného cyklu, El-niňa/La-nine, teplotných pomerov v Arktíde, Atlantiku či eurázijskom regióne (vrátane rozlohy morského ľadu v Arktíde) viacero klimatických módov (NAO, EA, EU1, EU2...), pričom jedným z nich je Severoatlantická oscilácia (NAO). Pretrvávajúci záporný index NAO spôsobuje prevažne južné trasovanie tlakových níži tvoriacich sa nad vodami Altantiku (niekoľko mesačný záporný trend NAO naznačuje aj väčší počet dní s meridionálnym typom počasia). Je to jeden z možných a mnohých faktorov podporujúci postup cyklonálnych oblastí z pobrežia západnej Európy nad centrálne Stredomorie, kde ďalšou cyklogenézou vznikajú tzv. "Janovské tlakové níže". Tie sa nad oblasťou Janovského zálivu a Ligúrskeho mora prehlbujú a ich ďalšie trasovanie závisí od poveternostných podmienok v regióne západnej, kontinentálnej či južnej časti Európy, berúc do úvahy aktuálnu polohu Azorskej a Sibírskej tlakovej výše, Islandskej tlakovej níže a miestnych cyklonálnych depresií resp. mohutnejúcich výší nad eurázijským kontinentom.
Záporná fáza NAO v zime 2012/13 praje južnejšiemu trasovaniu Janovských cyklón a ich vývoju.
Niekedy Janovské níže smerujú ďalej na juhovýchod až východ, do oblasti Grécka, pričom po ich prednom okraji prúdi nad Malú Áziu a Čierne more teplejší vzduch, naopak, stredná Európa je od advekcie teplého vzduchu uchránená a v tyle tlakovej níže prúdi chladný vzduch až južne od Álp.
Druhou možnosťou je trasovanie tlakových níží zo západného Stredomoria ponad Jadran a Balkán, pričom níže majú tendenciu presúvať sa z Balkánu smerom na severovýchod, nad Čiernomorie a Ukrajinu, kde sa vypĺňajú. Po ich prednej strane spočiatku prenikne na niekoľko hodín či dní do oblasti Karpát teplý vzduch vo výške, čo spôsobí krátkodobé prechodné oteplenie, na teplých a oklúznych frontoch spojených s týmito nížami však zvykne pred príchodom oteplenia výdatnejšie snežiť, čo sme mohli pozorovať aj v uplynulom týždni (v pondelok na juhu Stredného Slovenska kde napadlo za 24 hodín okolo 30 cm snehu a boli prekonané rekordy novej snehovej pokrývky, Sliač mal až 41 cm snehu, Poprad 39 cm, Žilina 30 cm, ďalšie sneženie prinieslo kalamitu do Bratislavy vo štvrtok a v piatok, BA letisko hlásilo 26 cm snehu a južné časti Bratislavy až do 40 cm). Po prechode níže nad Čiernomorie a juh Ukrajiny preniká po jej zadnej strane do strednej Európy chladný vzduch, ochladenie môže byť v prízemnej vrstve spojené s presadzovaním výbežku vysokého tlaku a zosilnením ranných mrazov.
Treťou možnosťou je postup regenerujúcich sa tlakových níží severovýchodným smerom ponad severný Jadran a Dalmáciu, severnú časť Balkánskeho polostrova (pričom na pevninou sa už začnú vypĺňať) na juh strednej Európy a na Ukrajinu, pričom toto trasovanie pripomína skôr letné situácie, kedy najprv po prednej strane cyklóny vyvrcholí prílev teplejšieho vzduchu do našej oblasti, následne cyklóna prinesie zrážky a po jej prechode sa v jej tyle dostane nad naše územie chladnejší vzduch a ochladí sa vo výške i v prízemnej vrstve.
NAO počas pozitívnej a negatívnej fázy:
Na mape si všimnime hlavne južné trasovanie transportu vlhkosti vzduchu (tlakových níží) z Atlantiku nad Európu počas negatívnej fázy Severoatlantickej oscilácie. Menší tlakový gradient medzi stacionárnou Azorskou výšou a Islandskou tlakovou nížou spôsobuje menej výrazné západné prúdenie a akčné centrá oscilácie sa presúvajú z oblasti Britských ostrovov, Severného mora a Škaninávie na juh, pričom v zime sú tlakové níže odkláňané viac na juh, čo zvyšuje predpoklad vzniku Janovských níží. Od roku 1970 do 2005 bol v Stredomorí v porovnaní s obdobím 1940-1970 zaznamenaný výrazný pokles Janovských níží a zrážok s nimi spojených v širokej oblasti Stredomoria od Pyrenejského polostrova až po Blízky východ. Od sedemdesiatych rokov až do cca 2005 prevládala pozitívna fáza NAO, úbytok zrážok bol vo veľkej miere spôsobený práve severnejším trasovaní cyklón v atlanticko-európskom priestore, tlakové níže sa nedostali nad západné Stredomorie a južne od Álp sa nemohli regenerovať. V mnohých stredomorských krajinách a na Balkáne preto v posledných desaťročiach zažívali suchšie a chladnejšie zimy, ktorých odchýlky boli vo východnom Stredomorí dokonca natoľko výrazné, že aj celkové priemerné ročné teploty v niektorých oblasti Grécka, Bulharska či Turecka poklesli. V posledných rokoch, citeľne však cca od roku 2010 prežívame opätovný prechod NAO na zápornú fázu, čo prináša do našej oblasti predpoklad k meridionálnemu prúdeniu a presadzovaniu studených arktických hmôt v zimnom a tropických veľmi teplých hmôt v letnom polroku. Mohli sme si to všimnúť aj uplynulý rok - aprílové vyše 30-stupňové horúčavy v roku 2012, 4 série horúčav s teplotami +35/+38°C s maximom +38,4°C počas leta 2012, prvá janovská níž na konci októbra, ktorá priniesla sneženie a chladný začiatok zimy 2012/2013, kedy sa do našej oblasti vrámci meridionálneho presunu hmôt dostal veľmi chladný vzduch z vyšších zemepisných šírok a teploty klesali opakovane pod -20°C. Zjednodušene povedané: "Menší tlakový gradient medzi Azorskou výšou a Islandskou nížou = menšie západné prúdenie a presadzovanie Atlantiku a tým pádom extrémenejšie letá (horúčavy) a extrémnejšie zimy (silné mrazy)." Ako sa NAO zachová v najbližších rokoch ukáže len čas pretože klimatológom sa tento mimoriadne skúmaný jav ešte nepodarilo predpovedať. Možno však vysloviť predpoklad, že v najbližších rokoch by mohla oscilácia naobúdať naďalej záporné indexy čo môže priniesť do strednej Európy viac extrémov v počasí v zime i v lete.
V pondelok prechodné oteplenie a odmäk
Po prednej strane Janovskej níže už v nedeľu začal prúdiť vo výške nad Karpaty teplý vzduch čo sa prejavilo na viacerých miestach mrznúcimi zrážkami - vo výške bol vzduch teplý, vo výške 1 500 metrov okolo +2°C, no v nižších hladinách atmosféry bolo stále pod nulou a v nižších polohách miestami celý deň mrzlo a napríklad aj v Telgárte vo výške okolo 900 metrov nad morom sa popoludní a večer vyskytoval mrznúci dážď pri teplote len -2/-3°C. Nebezpečná poľadovica sa vytvorila najmä na juhu stredného a na východnom Slovensku, kde by sa teplota mala do pondelka rána udržať pod nulou a ochladí sa na 0/-3°C, na juhozápade a ojedinele aj inde bude teplejšie, do +2°C. Cez deň bude na mnohých miestach pršať a naše územie bude pod vplyvom frontálnych rozhraní súvisiacich s tlakovou nížou Gong so stredom nad Dalmáciou. Oteplí sa na +1/+6°C a až večer sa začne hranica sneženia z hôr (800-1300 m n.m.) presúvať na Záhorí a krajnom severozápade do nižších polôh a citeľne sa začne ochladzovať.
Mrazy od utorka do odvolania, s malými výnimkami (možných -20°C)
V utorok sa Janovská níž Gong presunie nad Balkán a po jej zadnej strane k nám prenikne chladný vzduch. Od severozápadu sa citeľne ochladí a zrážky sa budú meniť z kvapalných na pevné - na juhu stredného a na východnom Slovensku bude spočiatku pršať, na severe a západe už snežiť a teploty budú veľmi rôznorodé - ráno od -7°C na krajnom severozápade do +3°C na krajnom juhovýchode a cez deň od -7°C na severozápade do +5°C vo Východoslovenskej nížine. V stredu sa ocitneme v nevýraznom tlakovom poli v chladnom vzduchu a v druhej polovici nasledujúceho týždňa sa od severu rozšíri nad Európu výbežok vyššieho tlaku vzduchu, ktorý začne nad východnou Európou mohutnieť. Zároveň sa nad Stredomorím prehĺbi ďalšia Janovská níž a my sa pravdepodobne ocitneme pod vplyvom oboch tlakových útvarov, pričom presadzovanie vysokého tlaku vzduchu od severovýchodu by znamenalo výrazne chladnejšie rána, pričom poľa nedeľňajších prognóz nemôžme okolo soboty vylúčiť mrazy v dolinách a kotlinách až pod -20°C. Oteplenie, ktoré modely simulovali na prelom januára a februára sa v predpovediach zmiernilo a je možné že výraznejšieho oteplenia nad nulu sa dočkáme až v ďalšom mesiaci. Dovtedy sa ako najteplejší deň črtá práve pondelok, 21. január (+1/+6°C) a pondelok 28. január (-2/+3°C). Podrobnejšie informácie k jednotlivým dňom nájdete v našej aktuálnej dlhodobej predpovedi.