Daniel Tóth, Meteoinfo.sk / 01.07.2018 16:10
Na tmavej nočnej alebo súmračnej oblohe sme zvyknutí za jasného počasia vídať hviezdy, oblaky sa nanajvýš javia ako tmavé siluety na pozadí pohasínajúceho neba. je teda možné v noci vidieť žiariace oblaky? Áno, v období okolo letného slnovratu je zriedka možné pozorovať vzácny druh oblakov, ktorým sa podľa nevšednej doby viditeľnosti hovorí nočné svietiace oblaky.
Nočné svietiace oblaky je možné pozorovať aj zo Slovenska. (http://www.astrobb.sk/galeria_ukazy.php)
Nočné svietiace oblaky predstavujú zvláštny typ oblačnosti, ktorý nemá s bežnou oblačnosťou veľa spoločného. Zatiaľ čo bežné oblaky sa v našich zemepisných šírkach vyskytujú do 12 km nad povrchom, t.j. v časti atmosféry, ktorej sa hovorí troposféra, nočné svietiace oblaky sa vyskytujú oveľa vyššie - v hornej časti mezosféry vo výškach okolo 80 - 85 km.
Prvýkrát boli pozorované v roku 1885, vtedy sa taktiež rozbehol program ich sledovania a podarilo sa ich tiež prvýkrát vyfotografovať. Tieto oblaky sú veľmi tenké a najskôr ich tvoria drobné ľadové častice, aj keď kedysi boli považované za zhluky častíc kozmického či vulkanického pôvodu.
Na dennej oblohe sa tento typ oblakov pozorovať nedá. Vhodné podmienky k ich videniu nastávajú za súmračnej oblohe v období okolo letného slnovratu a pozorujú sa na severnej aj južnej pologuli zo zemepisných šírok 50 - 65°. Na našej pologuli ich je možné pozorovať od polovice mája do polovice augusta, avšak hlavná doba výskytu spadá na jún a júl.
Nočné svietiace oblaky sa objavujú v dobe, kedy je slnečný kotúč asi 6 -16°pod obzorom a to medzi severozápadným a severovýchodným obzorom. Bývajú najlepšie pozorovateľné pred a po miestnej polnoci. Vzdialené vysoké vrstvy atmosféry sú za týchto podmienok ešte osvetľované Slnkom a práve vtedy je možné tieto vzácne oblaky na pozadí súmračného neba spozorovať.
Vzhľad nočných svietiacich oblakov
Pokiaľ priezračný vzduch dovolí, je možné nočné svietiace oblaky pozorovať len tesne nad obzorom, obvykle nie vyššie než 15 - 20°, môžu sa však tiahnuť cez širokú časť horizontu. Majú vzhľad strieborných závojov a často s modravým nádychom, občas v nich bývajú pozorovateľné jemné štruktúry pripomínajúce bežné cirrostraty.
Podľa tvaru sa nočné svietacie oblaky delia na 4 základné skupiny a niekoľko podskupín:
- Typ I - závoje (bez štruktúry)
- Typ II - pruhy (tiahnúce sa pásy)
- Typ III - vlny - najčastejšia forma
- Typ IV - víry (háčiky a oblúky)
Nočné svietiace oblaky môžu pripomínať aj bežné oblaky, ktoré môže zvýrazniť napr. svit Mesiaca. Pri pozorovaní ďalekohľadom môže skutočné nočné svietiace oblaky prezradiť jemnejšia štruktúra než ktorá je viditeľná len okom, zatiaľ čo bežné cirry majú v ďalekohľade skôr hmlistý vzhľad.
Podmienky vzniknutia oblakov
Nočné svietiace oblaky (angl. skratka NLC) sa nachádzajú v hornej časti mezosféry vo výške okolo 83 km, presnejšie v tzv. mezopauze, čo je najchladnejšia časť zemskej atmosféry. Jej teplota v polárnych oblastiach však nie je celý rok rovnaká. Iba v období niekoľko týždňov krátko po letnom slnovrate tu je paradoxne teplota najnižšia a klesá až pod -130 °C a iba za týchto podmienok sa môžu nočné svietiace oblaky tvoriť. Boli taktiež detekované z kozmických sond, pomocou radarových odrazov a vďaka týmto výskumníkom sa naviac ukazuje, že oblaky tohoto typu sa nevyskytujú iba v blízkosti pásma odkiaľ sú hlásené pozorovania (50 - 60°severnej a južnej zemepisnej šírky), ale že sa v letnom období tvoria celou polárnou oblasťou - používa sa pre ne pojem “polárne mezosférické oblaky” (angl. skratka PMC). Nočné svietiace oblaky sú teda zrejme len viditeľnou časťou mezosférickej oblačnosti. Dôvod, prečo nebývajú tieto oblaky pozorovateľné aj z miest bližšie pólom je skutočnosť, že v období výskytu mezosférickej oblačnosti je v týchto oblastiach príliš svetlá obloha alebo polárny deň. Mimo toto obdobie mezosférická oblačnosť mizne a situácia sa opakuje o pol roka neskôr v polárnych oblastiach na opačnej pologuli.
Pokles teploty a vznik oblačnosti v mezosfére je podmienený sezónnymi zmenami prúdenia a oblačnosť sa tu môže tvoriť napriek tomu, že ide o veľmi suchú časť atmosféry. Čiastočky ľadu tu vznikajú jednak vďaka prenosu malého množstva vodných par z nižších časti atmosféry a zároveň taktiež vďaka vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - zrejme štiepením metánu slnečným žiarením. Mechanizmus vzniku oblakov ale nie je zatiaľ dostatočne objasnený.
Ukazuje sa, že v posledných desaťročiach je výskyt nočných svietiacich oblakov vyšší, čo môže súvisieť so zmenami klímy. Výsledky nemeckých pozorovateľov z 90. rokov naznačujú taktiež možnú súvislosť výskytu nočných svietiacich oblakov so slnečnou aktivitou. Viac nočných svietiacich oblakov sa údajne pozoruje v rokoch s nízkou slnečnou aktivitou, ktorá prispieva k dosiahnutiu nižššej teploty v polárnej časti mezopauzy.
NLC pozorované v Česku. (https://www.facebook.com/severeweatherEU/photos/a.1423656947857402.1073741825.1377757209114043/2252008545022234/?type=3&theater)
Mezőkövesd, Maďarsko 28.6.2018 (https://www.facebook.com/severeweatherEU/photos/a.1423656947857402.1073741825.1377757209114043/2261198200769935/?type=3&theater)
Kharkiv, Ukrajina 26.6.2018 (https://www.facebook.com/severeweatherEU/photos/a.1423656947857402.1073741825.1377757209114043/2259007844322304/?type=3&theater)
Riga, Litva (https://www.facebook.com/severeweatherEU/photos/pcb.2257413001148455/2257412241148531/?type=3&theater)
Zdroj: http://ukazy.astro.cz/nlc.php
-
Najčítanejšie články
Diskusia k článku
-
Archív článkov
- 2024
- 2023
- 2022
- 2021
- 2020
- 2019
- 2018
- 2017
- 2016
- 2015
- 2014
- 2013
- 2012
Veľkú noc poznačí EXPANZIA TEPLA - hrozí 25 °C!
Z domova / 23.03.2024
Je sobota (23. 03. 2024). Sme týždeň pred Veľkou nocou - pod Veľkou nocou rozumejme Zelený...
Dva dni s mrazmi sú už nezvratné...
Z domova / 17.03.2024
Je nedeľa (17. 03. 2024). Stáva sa pravidelne, resp. takmer každoročne, že abnormálne teplé...