Michal Jachym, Meteoinfo.sk / 19.02.2018 11:51
Väčšina z nás má väčšiu či menšiu spojitosť s prírodou vo forme záhradky, či už vlastnej, alebo u rodičov, prípadne starých rodičov. Niekto má len pár kvetináčov na balkóne, iný má záhradku okrasnú, niekto úžitkovú. A práve pre všetkých Vás budú z času na čas vychádzať články, kde budeme rozoberať aktuálny vplyv počasia na Vaše hobby, ale aj upozorňovať na prípadné hrozby či problémy vyplývajúce z počasia, porovnávať minulosť a súčasnosť, hodnotiť a sumarizovať.
Ako (ne)výhodné sú pre naše záhradky teplé zimy?
Dnes by som sa zameral na základnú vlastnosť pôdy v zime – jej zámrz. Na Slovensku pôda zamŕza v rôznych regiónoch do rôznych hĺbok, ale vďaka miestnej mikroklíme sa stáva, že aj na jednom mieste je zámrz pôdy rôzny. Zjednodušene by sme mohli zhrnúť, že najčastejšie pôda zamrzne do hĺbky 20 cm, pri silnejších mrazoch do 50 cm, pri dlhotrvajúcich holomrazoch až do 80 cm. Paradoxne niekdy sa nám zima spätne zdá, že bola „silná“ pretože snehu bolo veľa a držal sa aj mesiac-dva a inokedy si o zime myslíme že bola „slabá“, keďže snehu vôbec nebolo a len občas na chvíľu mrzlo. Ale pre zamŕzanie pôdy je opak pravdou. Stačí aby nasnežilo cca 50 cm, a pôda pod snehom nepremrzne vôbec.
Pôda svojim zamrznutím zväčšuje svoj objem, môže tvoriť malé kopčeky, ale môže aj posunúť dlaždice, pergolu, či pretrhnúť nevhodne uložené plynové, vodovodné či kanalizačné potrubie. Pre záhradkárov je dôležitejšie, že zamrznutie pôdy dokáže poškodiť korene kvetín, rastlín i stromov.
Krátkodobé prechladenie pôdy v hĺbke 20 cm do teploty – 5 °C vydržia korene čerešne, duly, rebarbory, narcisu, pivonky a topinamburu. Odolnejšie sú korene egreša, ríbezle, maliny, jablone, višne, slivky, konvalinky, kosatca, snežienky, ktoré nevymrznú ani pri znížení teploty pôdy do – 15 °C. Problémom sú korene viniča hroznorodého, ktoré zväčša namrznú, ak je v hĺbke 20 až 50 cm teplota pôdy – 5 °C a vinohrad nám vyhynie pri teplote pôdy – 10 °C. Preto k nemu, podobne ako k ružiam čajohybridom, figovníku, citrónovníku, granátovníku, kivi, levanduli, rozmarínu, a iným teplomilným druhom nezabudnite včas prihrnúť sneh alebo ešte v jeseni ich prikryť čečinou, fóliovými vrecami, suchým senom, slamou alebo mačinou.
Obľúbeným trikom, najmä na sídliskách, je sadiť teplomilné kvety či kríčky nad teplovodné potrubia, kde pôda zamŕza len výnimočne, spoznáte ich podľa dlhých priamych čiar v trávniku bez snehu, aj keď všade inde je súvislo bielo.
No nielen pre rastliny, ale aj pre živočíchy je zamŕzanie pôdy veľmi dôležité, najmä pre hmyz. Isto ste si všimli súvislosť, medzi posledným pomerne teplým desaťročím, a zároveň enormným nárastom výskytu kliešťov v tomto období, a ich postupnom rozširovaní sa aj na sever. Rovnako aj iné voľakedy vzácne druhy hmyzu sa tu postupne udomácňujú. A problémom sú najmä škodcovia, ktorým slabé zimy s nízkym prípadne žiadnym zámrzom pôdy umožňujú prežiť a množiť sa v omnoho väčšej miere ako tomu bolo v minulosti.
Takže mnohých z nás síce teší, že vďaka slabším zimám môžeme pestovať vonku mnohé teplomilné odrody, no už menej nás teší, že budeme musieť pravidelnejšie čeliť hrozbám útoku škodcov na plody našej práce. Aj v záhradkárčení teda platí, že každá minca má dve strany.
Juraj Dedinský