Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 01.10.2017 19:10

Svet si už pomaly vydýchol z hurikánov, no v tretej dekáde septembra sa objavilo úplne nové ohrozenie - po 54 rokoch od jedného z najväčších výbuchov v novodobej histórii sa začal hlásiť o slovo vysoko explozívny stratovulkán Mt. Agung (výška 3142 m n. m., najvyšší bod na ostrove Bali v Indonézii). Seizmická a vulkanická v oblasti pomaly rástla už počas leta 2017, no v tretej dekáde septembra došlo k mimoriadnemu nárastu činnosti, ktorá podľa vulkanológov a seizmológov predznamenáva výbuch obrovských rozmerov. Počet zemetrasení v oblasti, ako jeden z hlavných prediktorov očakávaného výbuchu stúpol v posledných dňoch na vyše 1000 za 24 hodín a Indonézia už nariadila evakuáciu okolo 150 000 ľudí z malého, ale turisticky veľmi obľubeného dovolenkového ostrova. Ak sa potvrdia pesimistickejšie scenáre, môže nastať výbuch o sile 5 stupňa VEI, ktorý môže vďaka množstvu aerosólov vypustených do atmosféry priniesť globálne ochladenie, podobne, ako pred vyše 50 rokmi o 0,1-0,4°C. Pokiaľ by sa potvrdili tie najkrajnejšie scenáre, mohlo by ísť o erupciu VEI6 s globálnym ochladením až -0,5°C.

 

 

 

Dovolenkový ostrov sa premenil na útek pred explóziou, čaká sa jeden z najväčších výbuchov sopiek v modernej histórii

 

 

Stratovulkán Mount Agung ležiaci v známej dovolenkovej destinácii Bali sa po vyše 50 rokoch začal opäť prebúdzať. Seizmológovia a vulkanológovia sa obávajú najhoršieho už od tohto leta, kedy vulkanický obor postupne začal zvyšovať v oblasti seizmickú a vulkanickú aktivitu. V posledných dňoch - najmä posledný septembrový týždeň, aktivita sopky exponenciálne vzrástla a odborníci boli nútení vydať pre oblasť varovania najvyššieho stupňa - očakáva sa, že už začiatkom októbra 2017 sopka exploduje - indonézska vláda už na konci septembra evakuovala 144 000 ľudí, no výbuch stratovulkánu nemusí ovplyvniť len ľudí v jej bezprostrednej blízkosti. /http://www.express.co.uk/news/world/859280/Bali-volcano-update-Mount-Agung-eruption-latest-seismic-graphs-news-maps-warnings-live; https://www.theguardian.com/world/2017/sep/27/bali-volcano-will-mount-agung-erupt-and-what-happens-if-it-does; http://hnonline.sk/svet/1035960-hroziaca-erupcia-vulkanu-z-ohniveho-kruhu-moze-ochladit-pocasie-na-celej-zemi-varuju-vedci/ Pokiaľ by sa potvrdili najhoršie scenáre, bude sa jednať o jednu z najväčších explózií za posledných 100 rokov, čo môže mať prostredníctvom ochladzujúcich aerosólov významný podiel na následnom globálnom (1-2 ročnom) ochladení. O vplyve vulkanických erupcií na globálnu klímu v minulosti písal v odborných textoch SHMÚ Jozef Pecho /http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=154; viac aj tu: http://climatemap.blogspot.cz/2013/03/vulkanicke-erupcie-globalna-klima.html/, kde je medzi najväčšími erupciami v histórii spomínaná práve aj Mount Agung. Sopka zatiaľ dávala počas celej tretej septembrovej dekády najavo, že veľký výbuch je už blízko - v posledných dňoch sa počet zemetrasení v oblasti šplhal cez 1000 / 24 hodín, čo je podľa vulkanológov a seizmológov znamením, že k erupcii dôjde už v najbližších dňoch. 

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Zaznamenaný počet zemetrasení v oblasti Mt. Agung v septembri predznamenáva obrovskú sopečnú erupciu /http://www.express.co.uk/news/world/859280/Bali-volcano-update-Mount-Agung-eruption-latest-seismic-graphs-news-maps-warnings-live/

 

 

 

 

 

 

Mount Agung patrí medzi najexplozívnejšie sopky na svete, pred 54 rokmi priniesla jednu z najväčších explózií v 20. storočí

 

 

Sopky sa v hrubom členení delia na výbušné a výlevné a stratovulkány. Výbušné (explozívne) sopky sa prejavujú veľkými explóziami krátera, kde sa hromadí materiál pod vplyvom veľkého tlaku. Po výbuchu sa v závislosti od vzdialenosti od krátera usadzuje pevný materiál - najbližšie ku kráteru veľké balvany, najďalej sopečný popol (napr. Krupinská planina je zložená z tufov (popola), ktorý v treťohorách poskytoval Štiavnický stratovulkán). Výlevné (efuzívne) sopky sú charakteristické, najmä vylievaním horúcej magmy na zemský povrch, kde tuhne a tým sa zväčšuje aj sopečný kráter. Geologická stavba týchto sopiek nedisponuje toľkými pevnými a nepriepustnými vrstvami ako pri explozívnych sopkách a preto tu ani nevzniká obrovský tlak. Tretím typom sopiek sú stratovulkány, kde sa výbuchy a výlevy striedajú, v závislosti od štádia vývoja sopky (hromadenie magmy a nárast sopečného kužeľa postupne zvyšujú tlak). 

 

 

 

 

 

 

Mount Agung je stratovulkánom - pevná bazalticko-andezitová láva však spôsobuje, že sopka je označovaná ako vysoko explozívna. Obyvatelia Bali sa o tom mohli presvedčiť pred 54 rokmi, v roku 1963, kedy Mt. Agung priniesla jednu z najväčších zaznamenaných sopečných erupcií v 20. sturočí. Erupcia o sile VEI 5 patrila medzi 12 najsilnejších erupcií v celom 20. storočí so silou VEI5-VEI6 a podľa zistení štúdií priniesla v nasledujúcich rokoch (1964 a 1965) výrazné globálne ochladenie, až o 0,1-0,4°C. Mimoriadne eruptívne obdobie tohto vulkánu sa vyskytlo v osemnástom storoči,kedy boli zaznamenané erupcie v rokoch 1808,1821 a 1843. V prípade začiatku erupcie je pravdepodobné, že najprv bude prítomna pod povrchom už vychladená magma, ktorá nie je vysoko výbušná. Postupne ju však bude ju nahrádzať mladšia magma v ktorej sú pritomné vysoko exlozívne plyny. Väčšie globálne ochladenie bolo odvtedy doložené už len raz - po výbuchu sopky Mount Pinatubo v roku 1991 o sile VEI6, s nasledujúcim globálnym poklesom teploty okolo 0,5°C. Po roku 2000 sa zatiaľ vyskytol len 1 výbuch o sile VEI 5 - išlo o sopku Pueyhuey Cordón Caulle v Chile v roku 2011. Rok predtým postrašila Európu sopka Eyjafjallajökul na Islande o sile VEI 4. Celkovo bolo od roku 1800 zaznamenaných okolo 61 erupcií sopiek o sile VEI4, 22 erupcií o sile VEI5 a väčšou, 6 erupcií o sile VEI6 a väčšou a najväčšia erupcia v moderných dejinách v roku 1815 na Tambore o sile VEI7 spôsobila na celom svete tzv. "rok bez leta" /https://en.wikipedia.org/wiki/Year_Without_a_Summer/.

 

Aj keď najpesimistickejšie scenáre, ktoré rátajú s veľkosťou explózie do VEI6 sú krajnými scenármi a globálne ochladenie po výbuchu sopky nemusí prekročiť hranicu -0,5°C, je naďalej reálne, že sa zopakuje scenár spred 54 rokov, ktorý môže vďaka aerosólom spôsobiť globálny pokles teploty o 0,1-0,4°C. Navyše, ďalšie ochladenie môže priniesť očakávaná La-niňa, ktorá sa dostaví už počas najbližšej zimy a ktorá Zem ochladí o ďalšie desatiny stupňa. Priaznivý je aj výhľad na vývoj polárneho vortexu (jeho presun z Arktídy na Sibír bude viditeľný už počas októbra), silná hurikánová sezóna tiež napovedá, že po zvyšok jesene a v prvej polovici zimy by sme napriek pretrvávajúcemu trendu globálneho otepľovania mohli byť zimou aj celkom príjemne prekvapení. 

 

 

 

Obr.: Stupnica VEI = sopečného explozívneho indexu /https://en.wikipedia.org/wiki/Volcanic_Explosivity_Index/

 

 

 

 

 

 

Zoznam najväčších sopečných erupcií vo svete od roku 1800: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_large_volcanic_eruptions_of_the_19th_century; 

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_large_volcanic_eruptions_of_the_20th_century;

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_large_volcanic_eruptions_in_the_21st_century

 

 

Obr.: Jedna z projekcií, ktorá zaznamenala globálne ochladenie po výbuchu Mt. Agung v rokoch 1963-1965 

 

 

 

 

 

Obr.: Výbuch Mt. Pinatubo o sile VEI 6 priniesol v rokoch 1991-1993 globálne ochladenie až o 0,5°C

 

 

 

 

 

 

Obr.: Ak v najbližších dňoch naozaj dôjde k obrovskému výbuchu, už v zime sa môže globálne ochladiť, ochladeniu bude hrať do karát aj očakávané zosilnenie fázy La-niňa počas zimy 2017/18