Jozef Mrkvička / 06.08.2017 11:44

Stručne zhrnutie a vyjadrenie sa, nielen k búrkovej ale aj zrážkovej sezóny na územi Slovenska. 

Zmeny cirkulačných pomerov ,čo sa týka zrážkovej činnosti sa začali meniť na Slovensku a celkom  výrazne. Zatiaľ čo jedna časť krajiny má deficit niekde aj viac ako 150mm za rok (hlavne západ- ponudajská nížina, ponitrie, oblasť malokarpatska) naopak sú miesta kde môžeme hovoriť o mimoriadne vlhkom roku (Bardejov, Svidnik, celá oblasť Polonín, či Medzilaboriec). Čo je príčnov týchto zmien by chceli vedieť asi viacerí z nás. Zrážkový nadbytok resp. nedostatok sa na území Slovenska začal formovať niekedy koncom jesene. Vtedy prekvapivo veľa vlahy začali z prevladajúceho SZ prúdenia dostávať SV regióny Slovenska a naopak nad západom sa tieto fronty (zrážkové akcie) rozpadali. Podľa mňa osobne môže byť príčin viacero. No treba to vziať nejako systematicky.

        1 -  Zmena trasovania Stredomorských tlakových útvarov

Mnohí z nás si už poriadnu fujavicu v zime nepamatajú. Myslím sneženie zo spádom 20

        2 -  Nové smery príchodu zrážok v zimnom období

Ako som už spomínal v úvode SV dostáva poriadne zrážkové úrhy už nejaky ten trištvrťrok.  V zimnom polroku to bolo spôsobené  hlavne tým že nas začala ovplyňovať oblasť nízkeho tlaku z britských ostrovov. Tá pravidelne vysielala svoje jadierka nad územie EU. V smere SZ-JV (VB- severné Nemecko/Dánsko- ďalej krížom cez Poľsko až k jeho JV okraju a SV slovensku a neskôr na západnú Ukrajinu).  Toto trasovanie hlavne do vyšších polôch SV prinášalo občas až kalamitu.  Na prázdno však neobišli ani obývane polohy ( BJ 50 cm<, ML  100cm < , SK 45cm <) to boli maximá snehu v zime niektoré obce a oblasti mali určite snehu viac. Naopak západ a podtatranská oblasť zrážkové suchoty zima pomerné suchá ale aspoň mrazivá hlavne v januári. Východ hlavne držali v zimnej idylke inverzie, ktoré boli mimoriadne silné a vedeli pomerne dlho odolávať ( nie raz za zimu mala BA či záhorie viac 10/12 a východ držal teplota v intervale 0-2)

      3 -   Absencia búrok v lete, inde búrkové hody

Táto obsencia je mimoriadne pozoruhodná hlavne na západe. Premýšlal som na možnými dôvodmi  tiež ich viacero. Veľkú úlohu v absencii zrážok zohrávajú Malé karpaty, tie sú akousi hradbou, ktorá tento rok jednoducho nepúšta vlahu nad nížinu.

Druhým faktorom môže byť , že zrážok bolo malo teda celkovo ovzdušie je suche prehriate (relatívne stabilné) čo hrá do karát častým rozpadom nielen búrkových ale aj frontálnych zrážok.

Absentuje tvorba poriadných búrkoch systémov v Alpách s dobrým smerovaním. Tie sa teraz viac tiahniu smerom na Maďarskú republiku, kde najmä vďaka minumu pohorí je ich postup ničím nerušený. A Maďarska pusta ma trošku iné parametre prehrievania tak aj prúdenia poslednú dobu. Prevláda Z až JZ prúdenie Alpy a neďaleké more (200km cca) sú pre to hnacím motorom. Búrky vznikajú na hranici Slovinska a južného Rakúska....postupúju na SV až SVV kde prejdu Maďarskom na juhovýchod SK resp. Juh vychodného SK.

Naopak na  Slovensku sú taktiež miesta kde búrky sú hojné zastúpene hlavne sa jedná o spomínaný východ, a hlvne tento rok dominuje SV (okolie SK a BJ) pár ničivých supercelárnych búrok má za sebou aj PO. Búrka prichádzajú od JZ tvorba nad Rudohorím, od Z prevažne tatranská oblasť (resp. často krát tvorba nad Levočskými vrchmi alebo veľmi často nad Čergovom, od SZ vznik Zamagurie  alebo za hranicou v PL). V BJ sme zaznamenali približne 50 búrok od začiatku (niektoré dni aj viacero) doteraz bolo asi 30 dni z búrkou, buď to vzdialenou alebo priamy zásah. Napr. v júli bol deň kedy mesto zasiahlo 5-6 búrok za jeden jediný deň. Celá línia BJ-SK až po ML je najčastejším trasovaním búrok, niektoré hlavne supercelárne sa otáčajú nad PO. Celá táto situácia podľa mna pramení zo zimy bohatej na sneh. Vonku je teplo hlavne vlhko (vytvara to pocit dusna- jedného zo znakov, že je šanca na búrku). Vhlko je u nás od zimy a poriadne a pri prehriatí povrchu je len kúsok k romu aby začala tvorba kopovitých oblakov a potom je len súhra viacerých faktorov, že sa daná búrka vytvorí. Pripomínam však, že mimoriadne zosilenia búrok je toho roku sú viazané na hlavne na 2 pohoria na východe Levočské vrchy a Čergov. Hlavné druhý menovaný vytvoril niekoľko mimoriadne silných búrok. Prečo je to vlastne tak? Vďaka vlhkosti, teplote a hlave pohorie tvorí prekažku, po ktorom teplý vlhký vzduch je vynašaný do vyšších výšok (kedže je ľahší ), kde sa rýchlo ochladzuje/kondezuje a vznikaju zrážky to ake veľké a plošné rozdhojú ešte faktory ako prúdenie, energie v amosfére atď. .

Isté je len toto, že toto správanie sa mimoriadne neštandardné a zmeniť ho može opäť, naštarovanie cyklogenézy v stredomorí lebo aj v lete sa sa stalo že plošné zrážky či už búrky alebo plošnejší dažď prichádzali z pohraničia Alpskej a Stredomorskej oblasti. Aspoň môžeme vidieť, čo dokáže resp. može spôsobiť suchá zima resp. nedostatok snehu na našom území. Keď sledujete prepdpovede počasia nemohlo Vám uniknúť, že frontyzasahujú Slovensko poväčšine len svojím južným okrajom (hlavne sever SK) nože postupúju viac cez Baltik a preto fronty viac úradujú v PL a Nemecku a neprinášajú k nám požadované rozrušnie stability kompletne na celom území Slovenska. To má za následok toto nerovnomerné rozloženie vlahy ako aj dlhodobo trvajúce sucho na území Slovenska.  Treba si však uvedomiť že tento problém žacal už pred polrokom a kedy skončí nevie asi nikto. Ostavá nám preto iba veriť, že sa počasie a matka príroda umúdri a na naše územie žačnu viac prúdiť zražky od JZ až J v podobe Stredomorských tlakových níži. Celý cyklus sa napraví a smerovanie frontov sa bude posúvať viac na juh. Kedže momentálne smerovanie je pre južné okresy Slovenska až veľmi severné, ktoré neprinaša okrem sucha a zväčšenej oblačnosti takmer nič.

     

Zdroj: Shmu.sk a Googlemaps , Spracoval: Bardejovčan