Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 05.05.2017 23:20

Úroda je podľa vyjadrenia slovenských ovocinárov zničená po prvých neskorých mrazoch okolo 20. apríla, kedy teplota klesla na Liptove až na -12,9°C, až o 30% viac ako minulý rok. Už čoskoro príde ďalšia veľká rana pre úrodu, ale aj voľne rastúce plodiny a silné mrazy zrejme zničia aj zbytky úrody. Vyzerá to dokonca tak, že sa budú prepisovať historické májové rekordy - našim databázam nie sú známe teploty v máji, kedy sa v našich najchladnejších dolinách ochladilo pod -10°C. Teraz modely vypľuli pre sever až -7°C, SHMÚ už tiež očakáva do -7°C, no zo skúsenosti vieme, že pri takýchto mrazových situáciách treba v každom ročnom období niekoľko stupňov odčítať, aby sme získali konečnú hodnotu nameraných teplôt v naších najchladnejších oblastiach. Teplota tak naozaj môže zaútočiť na -10°C. GFS už do mrazov zahalil na stredu ráno takmer celé Slovensko vrátane Podunajskej, Záhroskej či Východoslovenskej nížiny. Malý región s rannou tepltou slabo cez 0°C model očakáva len na rozmedzí Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Tieto zmeny sú do značnej miery spôsobené klimatickou zmenou - aj zahraniční meteorológovia si všimli, že začiatok vegetačného obdobia prichádza čoraz skôr, kým neskorých mrazov neubúda, ale skôr pribúda. Okrem mrazov nás v najbližšom období potrápi aj dážď, oteplenia nakoniec budú značne miernejšie ako sa čakalo. Studený máj, v stodole raj už vďaka silným neskorým mrazom spôsobeným klimatickou zmenou platiť už nemusí.

 

 

Už o pár dní dorazia ďalšie neželané neskoré mrazy, už teraz je o 30% menej úrody ako minulý rok

 

 

Pohľad na najnovšie výstupy predpovedných materiálov prináša dosť nepríjemné prekvapenie. Výrazná záporná negatívna fáza Severoatlantickej oscilácie nakoniec môže spôsobiť, že dráha cyklón odtlačí avizované dávky veľmi teplého vzduchu na juh a presadzujúce výbežky Grónskej výše spolu s blízkou polohou dráhy cyklón k nám okrem dažďov a búrok do polovice mája prinesú aj neželanú rekordnú vlnu májových mrazov. Po neskorých aprílových mrazoch okolo 20. apríla 2017, kedy na Liptove namerali rekordných -12,9°C (http://meteoinfo.sk/clanok/52022-piatkove-rano-prinasa-do-dolin-pod-10c-vyhliadka-dazdiva-mozny-studeny-zaciatok-maja) si záhradkári a pestovatelia konečne vydýchli, no zdá sa, že v roku 2017 bude dávka neskorých mrazov dvojnásobná. Situácia je o to horšia, že sme zažili jeden z najteplejších marcov v histórii meraní a rekordne teplý začiatok apríla s teplotami až do +26,6°C. Ovocinári, ktorí už porátali škody po 20. apríli (úroda je zatiaľ poškodená o 30% viac ako minulý rok) tak budú mať hlavu v smútku. 

 

 

 

Obr.: Výstupy modelu GFS na stredu (10.5.) ráno sú nepríjemným prekvapením, čaká nás druhá dávka neskorých jarných mrazov /http://old.wetterzentrale.de/topkarten/fsgfs025meur.html; http://meteomodel.pl/gfs-para/T2M/00/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V utorok na severe sneženie, do stredy rána do -10°C a mrazy na 90% územia Slovenska 

 

Podľa modelu GFS by mala hranica sneženia počas utorka 9. mája klesnúť ráno na 400-800, popoludní na 500-1000 metrov, maximálne teploty na severe dosiahnu len okolo +3/+4°C čo je na máj extrémne nízka hodnota. Následne sa v studenom arktickom vzduchu s teplotou pod -5°C v 850 hPa vyjasní a z utorka na stredu sa teplota prepadne rekordne hlboko - v dolinách to vyzerá na mrazy až do -10°C, mrazy zatiaľ očakávame až na 90% územia. Rekordy minimálnej teploty sa pritom pre naše najchladnejšie doliny pohybujú v prvej dekáde mája len na úrovni -4/-9°C, pre nížiny +2/-3°C, takže je veľmi pravdepodobné, že v stredu 10. mája budú miestami padať teplotné rekordy. Bude sa jednať už o druhú extrémnu vlnu vlnu chladu v druhej polovici jari 2017 - úroda tak môže dostať tento rok K.O. v nezvyčajných 2 vlnách extrémne chladného počasia. Už len fakt, že silné neskoré mrazy sa vyskytli druhý rok po sebe napovedá, že s klímou niečo nie je v poriadku. Všimli si to aj Nemci /http://www.sueddeutsche.de/politik/wetterturbulenzen-klimawandel-im-weinberg-1.3488365/, ktorí dávajú do súvisu posúvanie začiatku vegetačného obdobia vplyvom klimatickej zmeny smerom do prvej polovice jari, na marec a prvú polovicu apríla, s meandrovaním jet-streamu vďaka rekordne teplej topiacej sa Arktíde a neskorými silnými vlnami mrazov v druhej polovici jari /http://climatemap.blogspot.sk/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html; http://www.casopisgeografia.sk/index.php/Geografia/article/view/13/24/.

 

 

Obr. Na Slovensko sa v stredu dostane ešte chladnejší vzduch (v 850 hPa) ako bude na Sibíri, európsky vpád arktického vzduchu bude najvýraznejším na celej severnej pologuli - čakajú nás rekordné mrazy /http://old.wetterzentrale.de/topkarten/fsavnwelt.html/

 

 

 

 

 

 

 

Príčiny treba hľadať v klimatickej zmene, najmä v arktickom zosilňujúcom efekte (v otepľovaní Arktídy)

 

 

Pozitívne spätné väzby v Arktíde, spojené s rozpadom arktických ekosystémov majú vplyv na celú severnú hemisféru. Nad Arktídou mizne zaľadnenie, oceán pohlcuje vďaka vyššiemu albedu oproti ľadu viac tepla a Arktída sa tak otepľuje niekoľkokrát rýchlejšie ako zbytok Zeme. Zmenšovanie teplotných rozdielov medzi Arktídou a južnými šírkami nakoniec vedie k rozvolňovaniu dráh cyklón, ktoré v minulosti boli vďaka väčším teplotným rozdielom medzi severom a juhom viac tlačené, teda "napriamované" v západo-východnom smere. Ako sa teplotný gradient povolil, dráha cyklón sa začala kľukatieť, ďaleko na sever sa začali presadzovať hrebene vysokého tlaku, ktoré až do polárnych oblastí tlačili tropický vzduch, kým ďaleko na juh sa v ďalších regiónoch začali prepadať brázdy nízkeho tlaku, v tyle ktorých prúdil až do subtropických oblasti studený arktický vzduch. Globálne otepľovanie tak prináša nepriaznivé dôsledky na prírodu - kým zvyšujúca sa teplota spôsobuje skorší príchod vegetačného obdobia, tak spomínané meandrovanie jet-streamu následne do rozkvitnutej prírody prinesie neželané neskoré vlny mrazu, ktoré čím ďalej, tým častejšie zakvitnuté plodiny, či už pestované, alebo voľne rastúce, poškodí alebo úplne zničí. Vyhliadka do budúcich desaťročí je tak aj v tomto ohľade dosť nepriaznivá a je dosť možné, že aj v najbližších rokoch nás čaká čoraz častejšie scenár so skorším začiatkom vegetačného obdobia a neskorými mrazmi.

 

 

 

Obr.: Trend otepľovania Zeme za posledných 5 desaťročí - arktický zosilňujúci efekt je jedným z rozhodujúcich motorov klimatickej zmeny 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Identifikované účinky vplyvu Arkítdy na meandrovanie jet- streamu a perzistenciu (dlhší pobyt) tlakových útvarov (spomalenie zonálneho prenosu vzduchových hmôt na úkor meandrovania v poludníkovom smere)