Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 03.10.2016 18:58

V roku 2016 nás podľa klimatologického spravodajstva SHMÚ zasiahlo dokopy 7 vĺn chladu s výraznými podpriemernými odchýlkami od DP /http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1/. V januári sa jednalo o dve približne týždňové vlny mrazov, približne týždeň trvali aj vlny chladu na konci apríla a uprostred mája 2016, niekoľkodňové ochladenia sa vyskytli aj uprostred júla a okolo 10. augusta a naposledy sme zažili chladný týždeň okolo 20. septembra. Z blížiaceho sa vpádu arktického vzduchu môže byť nakoniec najvýraznejšie ochladenie roka 2016 - studené počasie by podľa najnovších prognóz malo pretrvávať až okolo 10 - 12 dní, približne do polovice októbra. Babie leto, ktoré predpovede čakali ešte v prvej polovici minulého týždňa si tak dá v najbližšom období dlhú dovolenku.

 

 

Obr.: Podľa Klimatologického spravodajstva SHMÚ sme mali v roku 2016 7 výraznejších vĺn chladu. Tá najbližšia by ich mala všetky prekonať /http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1/

 

 

 

 

 

 

Arktická oscilácia po dlhej dobe zaznamenala prepad, cirkulácia sa zastaví a Slovensko zasiahne dlhotrvajúca vlna chladu

 

 

Nadchádzajúca blokujúca situácia má v značnej miere korene v spomalenej cirkulácii, ku ktorej kolapsu dôjde nad severnou hemisférou v nasledujúcom období. Index Arktickej oscilácie klesne do konca tohto týždňa na takmer -4, čo spôsobí spomalenie západného prúdenia na celej pologuli, pričom blokujúce tlakové výše a cyklóny na ich dráhach cyklón sa budú presúvať smerom od západu na východ výrazne pomalšie ako je to bežné. Okrem toho zažijeme podobný rozpad polárneho vortexu ako v januári /http://meteoinfo.sk/clanok/51622-slovensko-caka-vrchol-zimy-vortex-priamo-nad-europou-hrozia-30-stupnove-mrazy/ - cyklonálny vír obklopujúci severnú polárnu oblasť sa tak doslova "rozleje" do južnejších šírok, pričom jedno jadro studeného a vlhkého vzduchu sa újde aj Slovensku. Vzhľadom na to, že cirkulácia bude spomalená a zonálny (západo - východný) prenos vzduchových hmôt bude značne oslabený, môžeme počítať s tým, že nastávajúca vlna chladu bude mať veľmi dlhé trvanie - podľa aktuálnych prognóz sa zdá, že až okolo 10 - 12 dní, takže by sa jednalo dosť pravdepodobne o najvýraznejšiu vlnu chladu v roku 2016 (vzhľadom na dlhodobý priemer).

 

 

Celkovo zažijeme až okolo 10 dní s odchýlkou od dlhodobého priemeru pre toto ročné obdobie cca 5-10°C, najviac by sme mali vlnu chladu pocítiť už na začiatku - okolo stredy a štvrtka 5.-6. októbra 2016, pričom v noci zo stredy na štvrtok hrozí sneženie v regiónoch nad 400 metrov nad morom a aj SHMÚ už na stredu vydal výstrahy pre polohy okolo 700 metrov, kde by malo od Bardejova po Považskú Bystricu a Brezko spadnúť vo vysoko položených obývaných regiónoch 1 až 12 cm snehu - najviac na Orave. Aj denné teploty budú veľmi nízke - v utorok ešte +9/+14°C, na krajnom severe +6°C a dážď, pričom hranica sneženia už večer na severnom pohraničí klesne k 800 metrom. Poriadnu studenú sprchu zažijeme v stredu, kedy pri premenlivej, postupne veľkej oblačnosti bude hranica sneženia naďalej klesať - a ešte vo večerných a neskorých večerných hodinách sa od Podpoľania na sever, severozápad a severovýchod môže v polohách nad 400 metrov zabelieť. Na 5. október bude aj extrémne chladno - na severe len +1/+6°C, na juhu +6/+11°C. Vo štvrtok sa najmä obyvatelia na severe zobudia do bieleho rána, denné teploty budú opäť veľmi nízke, od +2/+7°C na severe do +7/+12°C na juhu. Následne odštartuje dlhá séria s premenlivou, prechodne veľkou oblačnosťou - keď bude oblačnosti menej, pohrozia mrazy, ktoré sa vyskytnú všade, okrem polovice územia na Podunajskej nížine (prevažne -5/0°C, na juhozápade +5/0°C, v dolinách výnimočne do -7°C). Na juhozápade a na južnom pohraničí budú teploty počas nastávajúceho obdobia, postupne okolo +12°C (10/14), veľmi nízke denné teploty však treba očakávať na ostatnom území (teda na väčšine územia), len +5/+10°C, na krajnom severe počas najchladnejších dní len +3°C. Hranica sneženia bude v tomto období opakovane klesať mimo horských polôh na približne 500 (ráno) až 800 (cez deň) metrov nad morom. 

 

 

 

 

Obr.: Po dlhej dobe zaznamenáme prepad indexu Arktickej oscilácie. Ten je vždy spojený s oslabením cirkulácie a vlnami chladu v našom regióne /http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/daily_ao_index/ao_index.html/

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Modely výrazne predĺžili blížiacu sa vlnu chladu, veľmi chladno nám bude až okolo 10 - 12 dní /http://meteoinfo.sk/predpoved-15-dni/

 

 

 

 

 

Pece sa už nebudú vypínať až do jari, vykurovacia sezóna začína na celom Slovensku

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Hranica sneženia bude v najbližšom období klesať na 400 - 900 metrov, najviac snehu by malo napadnúť na Orave, aj cez 10 cm

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Nad Slovenskom sa studená vzduchová hmota môže udržať veľmi dlho, bude sa jednať pravdepodobne o najvýraznejšiu vlnu chladu roka 2016 /http://old.wetterzentrale.de/topkarten/fsavnmgeur.html/

 

 

 

 

 

 

 

Návrat babieho leta nedohľadne

 

 

Vysoké teploty na prelome septembra a októbra naozaj prišli, síce oteplenie vrcholilo o pár dní skôr ako sa čakalo, naozaj sa vyskytli teploty až do +28°C. Okrem toho, že padali aj najteplejšie rána zaznamenané v daný dátum, vo štvrtok 29.9. 2016 namerali v Žihárci +27,4°C /SHMÚ/ a letné teploty do +27°C pokračovali aj v piatok a sobotu 30.9. a 1.10.. O niečo chladnejšia bola už nedeľa a od pondelka odštartovalo výrazné ochladenie, ktorého sa, ako sme už popísali vyššie, nezbavíme možno až do polovice mesiaca. Na teplý a slnečný návrat babieho leta si tak budeme musieť ešte dosť dlho počkať. 

 

 

 

Klimatická zmena prinesie čoraz viac jesenných ochladení

 

 

 

V spravodajstve za posledný rok - dva sme už rozoberali vplyv cirkulácie na periódy s extrémnym počasím vo svete i na Slovensku. V zahraničí sa rozsiahle výskumy za posledné roky venujú najmä vplyvom rekordne teplej Arktídy na dráhy cyklón na severnej hemisfére a s nimi spojené atmosférické blokovanie (vplyv na jednotlivé extrémne udalosti sme popísali aj v uplynulom článku na http://meteoinfo.sk/clanok/51843-caka-nas-drasticky-vpad-arktickeho-vzduchu-snezit-bude-od-400-metrov). Na základe viacerých analýz, z ktorých časť máme aj odpublikovanú /https://www.fpv.umb.sk/app/cmsSiteAttachment.php?ID=2182/ sme dospeli k záveru, že výrazné ubúdanie morského ľadu v Arktíde, ktoré vrcholí práve v septembri súvisí s tým, že po vrcholení rozlohy arktického minima morského ľadu nastáva v ďalších týždňoch najmä po roku 2000 veľmi často podobný kolaps cirkulácie, aký sa dostaví v najbližšom období. V septembri, novembri, ale hlavne v októbri sú vďaka tomuto kolapsu aj na Slovensku a v strednej Európe dokonca zaznamenané záporné trendy maximálnych, minimálnych alebo priemerných teplôt - október je na Slovensku od 2. polovice 20. storočia (1951 - 2015) jediným mesiacom, kedy sa na Slovensku slabo ochladzuje. Ostatné mesiace vykazujú mierne alebo výrazné trendy otepľovania. Vráťme sa ale k mechanizmom, ktoré toto jesenné predčasné ochladzovanie spôsobujú.

 

 

Okrem efektu zvaného Arctic amplification alebo Zosilňujúci arktický efekt /viac sa dočítate na http://climatemap.blogspot.sk/2013/03/klimaticka-zmena-v-arktide-prebieha.html/ spojeného s prepadom indexov Arktickej a Severoatlantickej oscilácie do výrazných záporných hodnôt (tie môžete sledovať na http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/daily_ao_index/ao_index_ensm.shtml a 

http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/pna/nao.shtml) sa významné veci nedejú nielen s amplitúdou meandrujúcich vĺn a ich predlžovaním v severo - južnej smere či perzistencii tlakových útvarov na spomalených vlnách atmosférickej cirkulácie, ale samotná frontálna zóna (dráha cyklón, jet -stream) sa presúva najmä v tomto období vďaka rekordne teplej Arktíde smerom viac na juh ako tomu bývalo kedysi. Viaceré stredoeurópske štúdie, od Hutha, Kyselého, Brázdila či Domonkosa potvrdili na jeseň trendy zväčšujúcej sa oblačnosti, poklesu anticyklonálneho a nárastu cyklonálneho počasia (poznámka: rozumieme pod tým aj pomalé vytrácanie singularity babieho leta) a s nimi súvisiace zmeny v zrážkovom a teplotnom režime (slabé ochladzovanie) v stredoeurópskom priestore. Tento nárast cyklonality je spojený podľa našich hypotéz s mechanizmami, ktoré prebiehajú medzi kryosférou, hydrosférou a atmosférou najmä v priestore severného Atlantiku, v Európe a priľahlom sektore Arktídy. Topiaci sa sladší morský ľad a sladká voda z ubúdajúceho grónskeho ľadovca putuje do vôd severného Atlantiku, kde zatláča Golfský prúd smerom na juh, v severnom Atlantiku sa tvorí tzv. "diera v globálnom otepľovaní", ktorá vďaka rýchlemu topeniu ľadu v lete naberá na intenzite práve na jeseň a chladné vzduchové hmoty nad severným Atlantikom aj spolu s posunom Golfského prúdu a teplejších oceánskych vôd na juh zatláčajú smerom na juh aj euro - atlantické dráhy cyklón, ktoré následne nad Európu prinášajú presne v tomto období predčasné vlny chladu, viac cyklonálneho počasia a čoraz kratšie a menej výraznejšie periódy babieho leta. Vrchol by tieto zmeny mali dosahovať práve v októbri, takže najbližšie obdobie bude veľmi dobrou ukážkou tohto, čo v tomto ročnom období od klimatickej zmeny môžeme v najbližších rokoch a desaťročiach čakať. 

 

 

 

Obr.: Očakávaný blokujúci charakter počasia prinesie extrémy na celej severnej pologuli - niektoré regióny čakajú vlny chladu a zrážky, iné vlny tepla či sucho

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Očakávaný prepad teploty pre Oravskú Lesnú a Nitru najbližších 7 dní podľa aktualizovaných výstupov nášho modelu /http://meteoinfo.sk/predpoved-slovensko/

 

 

Oravská Lesná

 

 

 

 

 

Nitra

 

 

 

 

 

 

 

Obr.: Na záver očakávané rozloženie tlakového poľa, zrážok a teploty v 850 hPa až do polovice októbra s načrtnutým smerom prúdenia studeného vzduchu nad našu oblasť /http://www.weatheronline.co.uk/