Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 14.08.2015 01:41
Viaceré regióny strednej Európy podľa aktuálnych hodnotení meteorológov postihlo najväčšie sucho od začiatku meraní. Vážna situácia je v strednom a východnom Nemecku, vo väčšine Českej republiky, v Poľsku, zle sú na tom aj priľahlé oblasti pobaltských krajín a Bieloruska, Benelux či Jadran. Mimoriadne sucho vládne aj na Slovensku - najmä na juhozápade a juhovýchode, kde spadlo od začiatku leta miestami pod 25% zrážok, ktoré by mali v tomto ročnom období spadnúť. Aj z toho sa väčšina viazala len na krátkodobé lejaky spojené s búrkami, ktoré priniesli prevažne studené fronty. Napríklad na Sliači podľa SHMÚ a MVS spadla polovica (72 mm) zrážok tohto leta len počas jedinej búrky z 24. na 25. júla. Voda do suchej zeme vôbec nevsiakla a rýchlo odtiekla do korýt riek a potokov. Stredná Európa okrem toho už od začiatku augusta trápia rekordné horúčavy, ktoré s malými prestávkami prebiehali aj počas júla. Posledný vyše týždeň platia v stredoeurópskych krajinách výstrahy 3. stupňa pred extrémnymi horúčavami, na Slovensku výstrahy pretrvajú až do konca týždňa. Až víkend ukončí týždeň s najvyššími výstrahami na Slovensku, ktoré postupne platili aj pre najhornatejšie regióny na severe Slovenska. Aj rekordne dlhá vlna horúčav, ktorá odštartovala na začiaatku augusta spôsobila, že stredoeurópske rieky takmer úplne vyschli a korytá veľtokov sú takmer prázdne. Pomaly sa tak približujeme k stredomorskému režimu odtoku riek, kedy v lete napr. aj rieky v severnom Taliansku úplne vysychaiú a majú prázdne korytá, kým v zime, zásobované na juh zasahujúcimi cyklónami sú plné vody a dochádza aj k povodniam.
Obr.: Strednú Európu trápi extrémne sucho, hladiny riek dosahujú historické minimá (Zdroj: https://twitter.com/tomsatercnn)
Historické minimá hladín hlási Visla, Labe aj Odra, situácia je veľmi zlá aj na Dunaji a Rýne
Hladina Visly vo Varšave klesla pod 60 centimetrov. Okolo piatka - soboty sa očakáva ďalší pokles a rieka očakáva najnižšie vodné stavy od začiatku hydrologických meraní, ktoré začali v 18. storočí. Hladine klesne k polmetrovej hranici. Rovnako je na tom rieka Odra, ktorá v meste Brzeg Dolny za Wroclavou dosahuje výšku hladiny len 38 centimetrov. /1; 2; 3; 4/. Rieky inokedy dosahujúce hladinu okolo 1,5 metra takmer vyschli a výška hladiny sa pohybuje len okolo 10 cm. V Česku je situácia rovnaká. Podľa informácií ČHMÚ je pôda v Česku extrémne suchá a merania pôdnej vlhkosti na väčšine územia ČR uplynulý týždeň hlásilo katastrofálne stavy. Labe v Ústí nad Labem dosahuje hĺbku len 1,17 metra a len o pár centimetrov nižšia hladina tu bola len v roku 1952. Na väčšine územia ČR posledný týždeň pretrvávalo extrémne sucho a pôdna vlhkosť dosahovala minimálne hodnoty. Vltava je na tom rovnako - a v posledných dňoch sa dĺžka rieky od prameňa k ústiu dokonca zmenšila. Vyschol totiž prameň Vltavy na Šumave /1; 2/. Hladina Labe v Drážďanoch klesla na 50 centimetrov /1; 2/. Situácia je kritická aj v Karpatoch a na Porýní. Dunaj je na tom len o niečo lepšie a k rekordným stavom už chýba len nejaký ten týždeň - podľa hydrologického spravodajstva SHMÚ dosahuje výška Dunaja v Devíne 1,51 metra, v Čunove 1,01 metra, v Medveďove 1,19 metra, v Komárne 1,35 metra a v Štúrove len 68 centimetrov. Stále to však nestačí na koniec leta 1991, kedy mal Dunaj v Bratislave rekordných 13 centimetrov a takmer vyschol. Hladiny Dunaja v okolitých krajinách sú tiež veľmi nízke a nízka hladina znemožňuje vodnú dopravu /1; 2/. Rýn je na tom podobne a na západnom okraji strednej Európy tiež vládne veľké sucho - Rýn má tiež suché koryto.
Obr.: Visla v Toruni má hĺbku len niečo vyše metra (vo Varšave len 60 cm) /Zdroj: http://wyborcza.biz//
Obr.: Vo Varšave je Visla hlboká len niečo vyše pol metra (Zdroj: http://ziemianarozdrozu.pl/artykul/3142/klimat-staje-sie-zagrozeniem-dla-polski)
Obr.: Hladina Labe v Drážďanoch klesla pod 0,5 metra, koryto zarastá (Zdroj: http://www.focus.de/regional/dresden/umwelt-elbe-wasserstand-sinkt-weiter-kleine-baeche-trocken_id_4870295.html)
Obr.: Rýn je na tom rovnako ako stredoeurópske toky (http://www.dw.com/en/record-heat-and-drought-hit-europe/a-924639)
Obr.: Labe v Ústí nad Labem, druhý pohľad (Zdroj: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1085205-sucho-neprospiva-lesum-ani-lodim-na-labi)
O pár desaťročí môžu rieky na Slovensku v lete úplne vyschnúť, stredomorský režim odtoku je čoraz bližšie
Veľké plány súčasnej vlády prepojiť Dunaj, Labe a Odru môže v ďalších desaťročiach stroskotať kvôli klimatickej zmene - hlavne v lete. Len niekoľko stoviek kilometrov južne nás totiž delí od stredomorského odtokového režimu, ktorý v lete vládne v tomto období napríklad v severnom Taliansku ale aj v severných častiach Balkánu. Rieky aj v takých vysokých zemepisných šírkach ako okolie Janova či niektoré časti Pádskej nížiny totiž funguje v pomerne extrémnom odtokovom režime, kedy sa stredomorské níže prinášajú v zime výdatné zrážky a riekdy sa zo širokých skalnatých korýt často vylievajú za vzniku povodní, kým v lete, hlavne jeho druhej polovici, rieky úplne vysychajú a široké skalnaté korytá sú úplne prázdne. Všetko nasvedčuje tomu, že v najbližších desaťročiach sa bude sucho zhoršovať aj v severnejších šírkach ako Balkán alebo sever Talianska - súčasná generácia ešte môže zažiť, že rieky v strednej Európe počas podobných a ešte horších vĺn horúčav ako zažívame teraz, môžu úplne vyschnúť. Bude za to môcť klimatická zmena, ktorá spôsobí, že subtropický pás vysokého tlaku vzduchu, ktorý je v lete v Európe živený horúcim tropickým vzduchom zo Sahary, sa bude posúvač čím ďalej, tým viac na sever. K umocneniu sucha v zasiahnutých letách najhorším suchom sprevádzaným mimoriadne dlhými vlnami horúčav výrazne prispejú aj tzv. "blokujúce situácie" vrámci cirkulácie v euroatlantickom priestore, o ktorých píšeme na http://meteoinfo.sk/clanok/51530-caka-nas-najhorsia-vlna-horucav-v-historii-od-zaciatku-meteorologickych-pozorovani-r.-1871 a http://meteoinfo.sk/clanok/51533-priebezne-aktualizujeme-rekordna-vlna-horucav-moze-trvat-aj-3-tyzdne-nemci-40-3c-cesi-40-0c. Blokujúce anticyklóny nad kontinentom vtedy zaistia neprerušované prehrievanie a vysušovanie Európy a zaistí, že vlaha spojená s príchodom studených frontov z Atlantiku nad kontinent nedorazí.
Obr.: Česko, podobne ako väčšina strednej Európy, trápi extrémne sucho, posledný týždeň trápilo väčšinu územia krajiny; extrémne sucho = tmavočervená (Zdroj: http://www.intersucho.cz/cz/)
Príčinu, prečo rekordné vlny horúčav a katastrofálne sucho v lete 2015 zasiahlo hlavne strednú Európu, môžeme vidieť na nasledujúcich dvoch nami špeciálne zostrojených kompozitných klimatických výstupoch, ktoré porovnávajú priemerné hodnoty geopotenciálu v hladine 850 hPa nad Európou /rozumej tlaku vzduchu/ počas liet, kedy zasiahli starý kontinent najhoršie vlny horúčav - 2003 a 2010. Môžeme si všimnúť, že kým počas extrémnej vlny v roku 2003 sa hrebeň vysokého tlaku spolu s blokujúcimi cyklónami udržiaval nad západnou Európou a západnou časťou strednej Európy, v lete 2010 sa nachádzala stacionárna blokujúca anticyklóna nad európskou časťou Ruska a priľahlými časťami Eurázie. Blokujúca anticyklóna sa posledných 12 dní, ale v hrubom odhade aj počas celého leta 2015 nachádzala tento rok niekde "v strede" medzi rokmi 2003 a 2010, čo spôsobilo rekordné vlny horúčav a mimoriadne sucho v strednej časti Európy. Archív synoptických máp je možné pozrieť si na http://www.wetterzentrale.de/topkarten/fsavneur.html a panel polohy súčasnej blokujúcej výše (predpoveď) na 1.
Leto 2003
Leto 2010
Obr.: Blokujúc charakter počasia bude v najbližších desaťročiach spôsobovať čoraz viac povodní a sucha aj na Dunaji - na obrázku vidíme zvyšovanie intenzity udalostí povodní a sucha na maďarskom úseku Dunaja (Zdroj: 1)
Horúčavy ukončí príchod silných búrok v pondelok, do nedele zrejme výstrahy 3. stupňa nebudú odvolané
Čakajú nás posledné horúce dni uplynulej - najvýraznejšej, vlny horúčav, ktorú si história meraní na Slovensku pamätá. Počet za sebou idúcich tropických dní by mal v niektorých regiónoch na juhu dosiahnuť až 14 za sebou idúcich dní, čo bude len o 2 dni menej ako v roku 1994, kedy však horúčavy sprevádzali nižšie teploty, prevažne len +33/+36°C. Vzhľadom na počet za sebou idúcich supertropických dní (s maximálnou dennou teplotou nad +35°C) sa súčasná vlna zatiaľ zapíše na prvé miesto v dĺžke trvania, ale aj intenzite, ktorú jednoduchou metódou stanovíme na základe kumulatívnych prebytkov. Takýchto za sebou idúcich dní bolo na juhu Slovenska 11 až 12 a po väčšinu z nich teploty dosahovali až okolo +38°C. Podľa najnovších zverejnených informácií od Slovenského hydrometeorologického ústavu (FB stránka) bola v stredu nameraná doteraz najvyššia teplota leta 2015 na Slovensku - v Topoľčanoch sa oteplilo na +39,0°C. Správy z utorka hovorili o +39°C v Slovenskom Grobe, vo štvrtok opäť teploty stúpali nad +38°C. Bodku za horúčavami ešte môžu dať piatok a sobota, kedy teploty vysúpia na JZ opäť až na +38°C. V nedeľu už v o niečo vlhšom vzduchu bude pred príchodom búrok o nejaký stupeň, dva chladnejšie a extrémnu vlnu horúčav zakončí v nedeľu večer a v pondelok príchod výrazného studeného frontu, ktorý môže byť sprevádzaný aj silnými búrkami s intenzívnym dažďom či krúpobitím. Omieľaný NAO index však pripravuje na záver augusta prekvapenie - v najbližších dňoch totiž klesne opäť na extrémne nízku hodnotu až okolo -2 (http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/precip/CWlink/pna/nao.sprd2.gif). Znamená to, že blokujúci charakter cirkulácie a horúčavy, v horšom prípade intenzívne zrážky na hlbokej dlhovlnnej brázde, sa môžu obnoviť. Z Atlantiku si to totiž nad Európu zamieri južnou trasou ďalšia hlboká tlaková níž.
Obr.: Na Meteoalarme už deviaty deň platia v strednej Európe výstrahy 3. stupňa - stav na piatok 14.8. (Zdroj:http://www.meteoalarm.eu/)