Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 05.12.2014 22:57
Prvé klimatické modely sa začali v odbornej verejnosti vo svete objavovať v priebehu 50. rokov. Už začiatkom druhej polovice 20. storočia klimatológovia očakávali, že do roku 2100 vzrastú teploty na Zemi vplyvom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov o 3°C. Čoraz zložitejšie rovnice, ktoré spracúvali v priebehu uplynulých desaťročí čím ďalej viac vstupných parametrov (so vzrastajúcou kapacitou výpočtovej techniky), upresňovali svoje výstupy a prispôsobovali sa meniacim sa podmienkam na Zemi (odlesňovanie, strata arktickej ľadovej pokrývky, zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov). Tie dnešné odhady, ako by to malo do konca storočia s klímou vyzerať nie sú veľmi optimistické. Do konca storočia by malo nastať v lete úplné roztopenie všetkého arktického ľadu, klimatické zóny sa posunú na severnej hemisfére o stovky kilometrov na sever a cirkulačné vzory nadobudnú v teplejšej a vlhšej klíme inú sezónnu a priestorovú variabilitu. Čo všetko nás v 21. storočí na Slovensku čaká? S čím všetkým počítajú súčasné cirkulačné modely?
V priebehu storočia sa dostaví na Slovensko klíma z Balkánu - Srbska a severu Chorvátska.
GCM (General circulation model) počíta so severnejšou polohou azorskej výše, islandskej níže, AO+ a NAO+; súčasne sa však jet - stream natiahne pozdĺž poludníkov kvôli 4-krát rýchlejšie otepľujúcej sa Arktíde
Veľká väčšina klimatologických prác venujúcich sa projekciám blízkej klímy sa zhoduje na na prvý pohľad protichodných trendoch cirkulácie na našej hemisfére. Proti sebe idú severný posun klimatických pásiem ruka v ruke s premiestňovaním a presadzovaním stacionárnych oblastí nízkeho a vysokého tlaku vzduchu a južný posun dráh cyklón spôsobený rozvolnením teplotného gradientu v dôsledku extrémne teplej Arktídy. O posune oblastí nízkeho a vysokého tlaku v budúcnosti hovorili už starí ruskú klimatológovia ako Zverev. Pás subtropických tlakových výší sa bude vysúvať čoraz severnejšie a výbežky azorskej anticyklóny budú v lete zasahovať Európu každou dekádou viac a viac a poloha islandskej cyklóny sa ešte viac priblíži k arktickej oblasti. Dráhy cyklón sa v tomto prípade presunú o stovky kilometrov na sever a cyklonálne systémy, ktoré budú od Atlantiku nad Európu prichádzať v zovretí barického gradientu oboch kľúčových tlakových útvarov budú zasahovať v priemere čoraz severnejšie regióny.
Neplechu v cirkulácii na severnej hemisfére spôsobí Arkítda, ktorá sa už v posledných 3 desaťročiach otepľuje 2-krát rýchlejšie ako zvyšok pologule. V najbližších desaťročiach sa očakáva ešte silnejší jav zvaný arctic amplification - Arktída sa bude otepľovať 4- krát rýchlejšie ako zbytok pologule. Do karát nepriaznivým pozitívnym spätným väzbám bude hrať nízke albedo v dôsledku roztopeného morského ľadu a tmavý povrch Severného ľadového oceánu absorbujúci čoraz viac tepla, výrazne vyššia efektivita skleníkových plynov v polárnych oblastiach v porovnaní s tropickým a miernym pásmom či unikajúci metán spod permafrostu na Sibíri a v Kanade.
To, že na severe sa oteplí 4-krát viac ako na juhu spôsobí uvolnenie teplotného a tlakového gradientu na pologuli. Veľmi sa to prejaví na tvare dráh cyklón, ktoré nebudú také napriamené ako sme zvyknutí v súčasnosti. Síce ich priemerná poloha sa presunie na sever, no svojim spodným - "poludníkovo viac natiahnutým" okrajom bude jet - stream zasahovať čoraz južnejšie oblasti. Netreba zabúdať, že táto schéma bude platiť aj pre sever a že rozsiahle meandre tryskového prúdenia sa budú čoraz viac približovať smerom k severnému pólu.
Z vyššie uvedených dôvodov treba v najbližších desaťročiach nielen na Slovensku, ale aj v Európe či ostatných kontinentoch severnej pologule, očakávať posun klimatických zón o stovky kilometrov smerom na sever. Na Slovensku naši klimatológovia očakávajú do konca storočia prechod na takú klímu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v srbských nížinách a okolí Záhrebu v Chorvátsku. Netreba sa však tešiť na to, že v záhradke budeme môcť vypestovať teplomilnejšie rastliny. V súvislosti so spomalenými vlnami jet- streamu, ktoré navyše budú prinášať striedavo 4 hlavné druhy extrémov - extrémne teplo, extrémny chlad, extrémne zrážky a extrémne sucho, sa môžu stať podmienky pre život na Slovensku menej znesiteľné. To čo ušetríme na kúrení pravdepodobne pokryje len časť nevyhnutných výdavkov, ktoré si zmena klímy na Slovensku vyžiada. Slovensko sa musí pripraviť na častejšie povodne, vysychanie pôdy v dôsledku zvýšeného výparu, závažné vlny horúčav a vďaka hlbokým brázdam nízkeho tlaku ďaleko na juh aj nečakaných náhlych vpádov chladného vzduchu. Klíma sa u nás priblíži k tej stredomorskej - čakajú nás v hrubom odhade suché a horúce letá a daždivé stredomorské zimy s čoraz väčšou extremitou teplôt a zrážok.
Obr.: Zmeny v rozložení tlaku vzduchu a očakávaný vývoj NAO indexu pre 21. storočie, v dôsledku severného posunu azorskej anticyklóny a islandskej cyklóny (tmavým - pokles tlaku, bielym - vzostup tlaku; Zdroj: Hearling et al., 2004)
Obr.: Znázornenie 4 druhov extrémov, ktoré so sebou prinesie "rozvolnený" jet- stream v 21. storočí (anticyclonic spin = periódy sucha, cyclonic spin= periódy extrémnych zrážok, warm tropical air = vlny horúčav a tepla v ďalekých severných regiónoch, cold polar air= vlny chladu a ďalekých južných regiónoch; Zdroj:http://www.sott.net/article/283628-Extreme-weather-becoming-more-common-due-to-blocking-patterns)
Zdroje: Hoerling, M., J.W. Hurrell, T. Xu, G.T. Bates, and A.S. Phillips, 2004: Twentieth century North Atlantic climate change. Part II: Understanding the effect of Indian Ocean warming. Climate Dynamics, 23, 391-405, DOI: 10.1007/s00382-004-0433-x.