Peter Lenčéš, Meteoinfo.sk / 18.10.2014 15:36
Finalizujeme druhú dekádu októbra a to je obdobie, v ktorom už možno začať uvažovať o kontúrach blížiacej sa zimy. Dokazujú to i publicistické výstupy, v ktorých sa – ako takmer každý rok – dozvedáme o blížiacej sa "tuhej zime". No faktom je, že na realitu poveternosti sú akékoľvek populisticko-populárne predikcie prikrátke a tak "tuhá zima" z ostatných rokov zostáva zatiaľ uložená len v análoch bulváru, nie však meteorológie.
"Nezima" 2013/2014 milovníkov snehu a mrazu nepotešila. Dočkáme sa v nadchádzajúcej sezóne reparátu?
Invázie snehu a mrazu v obdobiach minulých...
Na margo úvodu je vhodné pripomenúť, že "tuhá zima" nie je ani v súčasnosti, t.j. v období realizujúcej sa klimatickej zmeny, utópiou, resp. niečím absolútne nedosiahnuteľným, no i napriek tomu - ak by sme na tomto mieste aj upustili od exaktnej definície pojmu "tuhá zima" a zostali by sme len v rovine jeho intuitívneho chápania, i tak by oveľa väčšiu opodstatnenosť malo uvažovanie o prípadných mimoriadne studených niekoľko dní či pentád trvajúcich etáp zimy než o "tuhej zime" ako celku.
V tomto kontexte ako príklad nemožno nespomenúť február 2012, v ktorého prvej dekáde sa pod taktovkou mohutnej tlakovej výše do značnej časti Európy rozlial mimoriadne studený vzduch (obr.). Nechýbalo vtedy veľa k tomu, aby naše územie bolo v záplave ľadovej vzduchovej hmoty zasiahnuté cyklonálnou činnosťou vygenerovanou v južných partiách Európy a Stredomoria. V hre by tak bola väčšia či menšia podobnosť s januárom 1987, kedy zvlášť juhozápadné oblasti Slovenska doslova ochromila zúrivá snehová fujavica vyčíňajúca pri teplotách hlboko pod bodom mrazu.
Pamätníci si iste spomenú aj na prelom rokov 1978 a 1979, ktorý poznačilo azda najradikálnejšie, najprudšie ochladenie v strednej Európe za celé dvadsiate storočie (obr.). Šlo o mimoriadne agresívnu zmenu, ktorú spôsobilo veľmi výrazné frontálne rozhranie oddeľujúce teplú vzduchovú hmotu od extrémne studenej. Vyslovene impozantne sa toto rozhranie prejavilo v Nemecku - spočiatku totiž postupovalo do nižších zemepisných šírok veľmi pomaly a tak kým severne od rozhrania zúrili na severe Nemecka snehové fujavice, južne od neho prevládalo relatívne teplé oblačné počasie s teplotami dosahujúcimi hodnoty aj nad 10°C. V blízkosti čiary rozhrania sa vyskytoval mrznúci dážď, keďže veľmi studený vzduch sa ako klin podsúval pod teplú vzduchovú masu. Pre milovníkov počasia šlo akiste o unikátne predstavenie a na svoje si postupne prišlo aj naše územie. Tu však rozhranie prechádzalo za barickej podpory oveľa vyšším tempom - no keďže meteorológovia pred drastickým atakom arktickej vzduchovej hmoty varovali už celé dni pred udalosťou a prechod rozhrania sa oddialil oproti prvotným očakávaniam, 1. január 1979 sa stal pre obyvateľstvo utlmené "neopodstatnenými" varovaniami a silvestrovskými zábavami šokom s vyše dvadsaťstupňovým prepadom teplôt. Energetická kríza v krajine a "uhoľné prázdniny" nenechali na seba dlho čakať.
.gif)
Ako sme na vybraných, veľmi výrazných príkladoch z minulosti naznačili, empíria nás učí, že agresívne "mrazivé a snehové excesy" v zimnom období sú len otázkou času a to i napriek znižujúcej sa pravdepodobnosti ich výskytu z dôvodu prebiehajúcej klimatickej zmeny inklinujúcej k teplotnému nadpriemeru ako takému. Kým však tieto "excesy" nie sú s relatívne veľkým časovým odstupom od ich realizácie odborne korektne predikovateľné, s odhadmi rámcových kontúr vývoja počasia pre to-ktoré ročné obdobie je to inak. V tomto zmysle možno uvažovať i o nadchádzajúcej zime.
Kontúry očakávaného vývoja poveternosti v nadchádzajúcej zime 2014/2015
Úvahy v naznačenom zmysle sú založené na rôznych indíciách často spočívajúcich v analógiách so situáciami v minulých - z časového hľadiska si odpovedajúcich - obdobiach. Do hry však vstupujú aj indície určené povahou celkovej poveternostnej situácie v rade ostatných týždňov či niekoľkých po sebe idúcich ostatných mesiacov a to nielen v rámci Európy, ale aj v oblasti Severnej Ameriky, Ázie a Arktídy - uvažujúc s premisou, že kontinenty Európa, Ázia a Severná Amerika sa v systéme dlhodobého charakteru vývoja poveternosti správajú ako spojené nádoby (tu možno vysloviť hypotézu vypovedajúcu o tom, že zima "ostrejšia než štandard" má významnú pravdepodobnosť zastabilizovať sa na jednom z troch kontinentov, resp. jeho značnej časti, a to spomedzi Európy, Ázie a Severnej Ameriky). Veľmi vplyvným radcom pri odhadoch rámcových kontúr vývoja počasia pre to-ktoré ročné obdobie sú výstupy klimatologických numerických modelov.
Pri uvažovaní na tejto báze si nemožno nevšimnúť veľmi teplý priebeh aktuálneho mesiaca. Je možné vysloviť hypotézu, že z pravdepodobnostného hľadiska je nadštandardne teplý október, resp. zvlášť jeho prvé dve dekády, pozitívnym indikátorom vo vzťahu k zimným očakávaniam (inklinujúcim k studeným pomerom). Teplotný nadpriemer ostatných týždňov je generovaný stabilnou cyklonálnou aktivitou situovanou nad partiami Atlantiku poblíž Britských ostrovov. S ohľadom na aktuálny jesenný mesiac, ktorý ešte tak či onak nemôže priniesť pravé zimné počasie, ide - z pravdepodobnostného hľadiska - o pomerne výhodnú skutočnosť a síce v tom zmysle, že i táto, obvykle značne stabilná poveternostná situácia, má ohraničené časové trvanie. Inak povedané, živý cyklonálny variant nad Atlantikom zásobujúci zvlášť západnú a strednú Európu teplými vzduchovými hmotami býva striedaný viac alebo menej efektívnym anticyklonálnym blokujúcim variantom, ktorý sa stáva v zimnom období nositeľom výrazného potenciálu pre zastabilizovanie studených pomerov (aj v strednej Európe a to s akcentom v smere na západ). V tejto veci sa zmieňujeme o náznakoch zoslabovania riadiacej cyklonálnej aktivity nad Atlantikom a jej nahradenia blokujúcou anticyklonalitou vo výpočtoch numerických modelov a to pre obdobie poslednej pentády aktuálneho mesiaca, čo implikuje možnosť výraznejšieho prílevu chladných vzduchových hmôt z vyšších zemepisných šírok.
Súčasne však uvažujeme s hypotézou, že na predčasný nástup výrazne studeného (prakticky zimného) počasia počas prvej polovice novembra sa vo vzťahu k zimným očakávaniam hľadí skôr ako na negatívny faktor. Existujú totiž názory založené na empírii, podľa ktorých po studenom novembri, resp. zvlášť jeho prvých dvoch dekádach, sa zima ako taká v priebehu decembra stáva nestabilnou a rušenou teplejšími epizódami, akoby - v priaznivejšom prípade dočasne - "stratila dych". Tak či onak sa zdá, že nadchádzajúci mesiac november sa vo svojej prvej polovici neprejaví predčasným a dlhšie trvajúcim nástupom veľmi studeného počasia - dostupné podklady nás usmerňujú k očakávaniu pomerov balansujúcich v medziach priemeru a jemného nadpriemeru. Stojí však za zmienku, že novembru môže predchádzať aj pomerne výrazný vpád chladného vzduchu v ostatnej pentáde októbra - čo by súviselo s etablovaním už spomínanej blokujúcej anticyklonality niekde nad západnými, severozápadnými partiami Európy a priľahlou časťou Atlantiku. Kým táto udalosť zostáva nateraz ešte dosť neistá, oveľa väčšiu pravdepodobnosť nastatia vykazuje udalosť simulovaná vo výstupoch modelov pre stred nadchádzajúceho pracovného týždňa. Šlo by o frontálnu udalosť podporenú cyklonálnou aktivitou nad Jadranom. Dá sa predpokladať, že zvlášť južné regióny nášho územia sa dostanú do oblasti výdatnejších zrážok. Ich ťažisko sa predbežne zdá byť situované nad Maďarsko. Udalosť - keďže bude spojená aj s citeľným poklesom teplôt - by sa mohla stať pomyselnou oponou za doterajším obdobím jesene, v ktorom prevažovali relatívne veľmi teplé dni aj s dostatkom slnečného svitu.
Vývoj počasia v druhej polovici novembra už spadá do problematiky rámcového výhľadu orientovaného na zimu (t.j. mesiace december, január, február) ako celok. Podľa dostupných klimatologických predikčných podkladov sa zdá, že "nezima" 2013/2014 sa v nadchádzajúcej sezóne nezopakuje a to napriek relatívne vysokej pravdepodobnosti, že ako celok skončí ako jedna z tých miernejších, no nie teplých (ak zimy ostatných dvoch, troch desaťročí rozdelíme do kategórií "studená", "mierna", "teplá"). Dokonca - a to je pre priaznivcov snehu a mrazu pozitívna správa - existujú aj názory, podľa ktorých by sa očakávaná sezóna mohla vyvíjať zväčša v kontúrach eliminovaného, zablokovaného vplyvu Atlantiku (v rozpore s obavami založenými na empírii dávajúcimi do súvisu "slabú" hurikánovú sezónu - ktorú sme napr. v aktuálnom roku zaknihovali - s kvalitou následnej zimy v Európe) s cyklonálnymi udalosťami s pôvodom aj v južných partiách Európy. Bolo by však krátkozraké sa nazdávať, že nadchádzajúca zima sa zaobíde bez prechodných teplejších periód. No opätovne podotýkame, že klimatilogické výstupy pre jednotlivé zimné mesiace ako celok nateraz nefavorizujú zvlášť vysoké kladné odchýlky od štandardu - skôr ide o balans v medziach štandardu a slabého nadštandardu. A toto dáva nádej aj na veľmi interesantné periódy so snehom a mrazom aj v nížinách.
Zapíšu sa udalosti zimy 2014/2015 do análov významných poveternostných eventov?
Mnohí milovníci zimného počasia sa zhodnú, že na obdobie od 20. decembra do 15. januára sa dá hľadieť ako na ťažisko tajomna, ktoré vie zima vniesť aj do našich príbytkov. Je to akiste spôsobené povahou sviatočných dní, ale aj dlhými nocami onoho obdobia. Azda nám v tom čase príroda dopraje vychutnať si mystiku ponurého hmatateľného ticha v tmavosivých odtieňoch neutíchajúceho sneženia v štipľavom zovretí mrazu. Je nesporné, že k pamätným poveternostným udalostiam dochádza. Preto je ich ďalší výskyt otázkou len času...