Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 08.10.2014 23:06

Alpské krajiny v stredu zažili veľmi teplý októbrový deň, pričom v niektorých záveterných kotlinách a nížinách teploty prekročili hranicu letného dňa. Napríklad vo švajčiarskom meste Bad Ragaz namerali meterológovia popoludní +25,4°C či v rakúskom Feldkirchu horúcich +27,1°C. Situácia v Alpách pripomínala obdobie okolo 20. októbra 2012, kedy v lichtanštajnskom hlavnom meste Vaduz napriek pokročilému dátumu namerali rekordných +29,0°C. Vo švajčiarskom Altdorfe vtedy zaznamenali až +28,6°C, na juhu Nemecka +27,2°C. Aj v súčasnosti sa vysunul ponad Alpy (a postupne zasiahne aj Karpaty) jazyk veľmi teplého vzduchu, ktorý navyše disponuje dostatočnou vlhkosťou, jednak pre tvorbu nízkej oblačnosti a hmiel a jednak na výskyt tzv. "fénových" prejavov počasia, kedy vlhký vzduch na náveternej (južnej) strane Álp (menej Karpát) kondenzuje a na záveternej strane pri zmenšenej oblačnosti klesá do nížin a kotlín pričom sa výrazne otepľuje. Za normálnych okolností vzduch stúpa len keď sa výrazne prehreje v porovnaní s okolím. To je napr. prípad kopovitej oblačnosti a následných búrok. Pôvod je vtedy termický. Föhn má však dynamický pôvod. Obrovská masa vlhkého vzduchu (čo je podmienkou) je tlačená po náveternej strane hôr cez prekážku. V určitej hladine nastáva kondenzácia. Tam dôjde k vysneženiu (vypršaniu) a následne vzduch pokračuje už ako suchý a na druhej strane hôr klesá do nížiny. Efekt spočíva v tom, že pokým je vzduch vlhký (nasýtený) ochladzuje sa výstupom približne o 0,6°C na 100 m výšky. Naopak suchý vzduch sa zostupom otepľuje o cca 1°C na 100 výšky. Na sever (spravidla) od pohoria následne panuje teplé suché föhnové prúdenie. Bezoblačnému priestoru za prekážkou sa hovorí föhnové okno. Čím je rýchlosť prúdenia vyššia, tým je jeho veľkosť väčšia. Za Alpami na severnej strane obvykle býva dlhé 200 až 300 km. V priestore bez oblačnosti dochádza k ešte väčšiemu prehrievaniu vplyvom priameho slnečného žiarenia. Takto sa kombinuje faktor dynamický (fén) s faktorom termickým (slnečné žiarenie).

V stredu najteplejšie na Orave, prílev veľmi teplého vzduchu vo výške bude silnieť až do pondelka

 

Už v stredu sme pocítili na Slovensku prílev veľmi teplého vzduchu vo výške, pričom už okolo poludnia sa nad juhozápadným Slovenskom udržiavala vzduchová hmota s teplotou v hladine 850 hPa nad +10°C. Najteplejšie bolo s výnimkou Bratislavy na Orave (kde sa už prejavil slabší fénový efekt), kde sa teplota vyšplhala až k +20°C. Od štvrtka do pondelka sa jazyk veľmi teplého vzduchu siahajúci nad strednú Európu až zo Sahary presunie sponad Álp smerom nad Karpaty a najmä záveterné oblasti v Poľsku, na Slovensku či v Česku môžu prekvapiť príjemné, takmer letné teploty. Aj nad Slovenskom sa prechodne môže ocitnúť veľmi teplá vzduchová hmota s teplotou až +15°C v hladine 850 hPa. Aj v nížinách môže byť pri slnečnom počasí veľmi teplo, až do +23/+25°C, maďarskí meteorológovia dokonca na štvrtok, piatok, sobotu a pondelok očakávajú až do +26°C, na nedeľu a utorok do +25°C. Problém však môžu robiť, a to najmä v uzavretých kotlinách Karpát početné hmly a nízka oblačnosť, pri ktorých teploty nemusia vystúpiť vyššie ako +15°C, podobne ako v utorok, kedy meteorológovia SHMÚ na Sliači či v Lučenci zaznamenali len slabo cez +13°C. Veľmi teplo však bude na horách, vo výške 1 000 metrov nad morom môže teplota prekročiť +20°C, na Štrbskom Plese môže byť až okolo +18°C. Počasie bude priať horskej turistike a mnohým šťastlivcom umožní vidieť kotliny zahalené do hmly a nízkej oblačnosti zhora. Podľa našej čerstvej dlhodobej predpovede nás čakajú dni s maximálnymi teplotami +19/+24°C (štvrtok až nedeľa), pri dlhotrvajúcej hmle +14/+19°C, v pondelok očakávame zatiaľ dokonca možnosť letných teplôt, teda +20/+25°C. http://meteoinfo.sk/predpoved-12-dni. Nočné teploty budú tiež veľmi vysoké, v nížinách a teplých kotlinách sa ochladí len na +15/+10°C, v horských dolinách a kotlinách na okolo +8°C. Zimné oblečenie a vetrovky tak vďaka teplému počasiu môžete nechať doma, aj keď celodenná hmla v niektorých uzavretých kotlinách môže navodzovať pocit chladu. 

 

Obr.: Predpoveď maďarského hydrometeorologického ústavu zaváňa letom (Zdroj: http://www.met.hu/idojaras/elorejelzes/)

 

 

Obr.: Ansámbel teploty v hladine 850 hPa kanadského modelu CMC v mapovom prevedení na sobotu 12Z (Zdroj: http://www.weatheronline.co.uk/)

 

 

Nastane v polovici októbra zlom v počasí? 

 

Klasicky by mal počasie babieho leta v budúcom týždni ukončiť prechod studeného frontu a príchod brázdy nízkeho tlaku vzduchu od západu v sprievode zrážok a ochladenia. Zdá sa, že po prechode frontu sa od západu rýchlo presadí tlaková výš a teploty nebudú až také nízke aby sme mohli ochladenie označiť za výrazné. Ochladenie ale môže byť pomerne výrazné na horách. Podľa ansámblov modelu GFS sa ochladí na úroveň dlhodobého priemeru, pričom veľké množstvo behov stále očakáva s pretrvávaním teplej vzduchovej hmoty v karpatskom regióne. Niektoré behy však počítajú aj s výraznejším ochladením. Po prechode brázdy sa situácia ohľadom zrážok opäť na istý čas môže upokojiť, no na vzdialené obdobie v štvtrej až piatej pentáde októbra modely zatiaľ simulujú aj obdobie so zrážkami, aj keď len slabými. Na prvé sneženie či mrazy v nížinách si tak pravdepodobne budeme musieť počkať na tretiu októbrovú dekádu alebo až november. Dlhodobé mesačné prognózy na najbližšie mesiace očakávajú suchý október a november a vlhkú zimu, teplotné odchýlky sezón by sa mali pohybovať okolo 1,5°C nad DP a jeseň aj zima by mohli skončiť podĺa CFS ako teplé až veľmi teplé.(http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/CFSv2/htmls/euT2me2Mon.html)

 

Obr: Prognóza odchýlky priemernej mesačnej teplotymodelu CFS na január 2015 (Zdroj: http://www.cpc.ncep.noaa.gov/)