Cyril Siman, Meteoinfo.sk / 21.09.2014 19:44

Sezónne topenie morského ľadu v oblasti Arktídy dosiahlo aj v tomto roku hrozivých rozmerov. Aj napriek tomu, že minimum rozlohy plávajúceho ľadu bolo o niečo vyššie ako v posledných rokoch, tak menšiu plochu zaberal morský ľad v Arktíde len v piatich prípadoch (šiesta najnižšia rozloha od začiatku satelitných meraní). Na začiatku mesiaca bola najmenšia rozloha ľadovca a najvyššia odchýlka teploty povrchu oceánu od priemeru pozorovaná v mori Laptevovcov (viac v obrázkovej prílohe), čo poukazuje na negatívny vplyv vytrvalého južného prúdenia v oblasti centrálnej Sibíri. Medzitým, v oblasti Antarktídy dosahuje rozloha morského ľadu rekordné hodnoty, v súčasnosti 19,7 km2 a stále rastie. Podľa vedcov, zaoberajúcich sa problematikou klimatickej zmeny sa v Arktíde jedná o prejav tzv. pozitívnej spätnej väzby, kedy dochádza k ,,uzatváraniu slučky“ a zosilňovaniu vplyvu podnetu (vstupu). Napríklad v klimatológii ak sa zvýši priemerná teplota vzduchu a začnú sa topiť ľadovce, tak sa zväčší plocha aktívneho povrchu s nižším albedom (množstvo odrazeného žiarenia z povrchu telies, predmetov) a to vedie k ďalšiemu otepľovaniu atmosféry a k ďalšiemu topeniu ľadovcov. Dobrým príkladom z iného odboru k pozitívnej spätnej väzbe je napríklad aj zasoľovanie pôdy. K zrýchľovaniu topenia ľadovcov prispieva aj zväčšujúca sa rozloha tzv. tmavnúceho ľadovca v Grónsku (ale aj inde napríklad v Alpách), čo tak isto znižuje odrazivosť snehovej pokrývky. Vynárajúcou sa hrozbou, na ktorú vedci poukazujú už dlhšiu dobu môže byť aj únik metánu v oblastiach, kde dochádza k topeniu permafrostu (metán je druhým najdôležitejším skleníkovým plynom a je až 23 krát efektívnejší ako CO2) a pod.

Naopak v Antarktíde pozorujeme vplyv negatívnej spätnej väzby, ktorá je tiež spôsobená topením pevninského ľadovca v tejto oblasti. Vyššie topenie pevninského ľadovca mä vplyv na znižovanie salinity okolitého oceánu a tým sa zvyšuje teplota pri ktorej mrzne voda. Pri priemernej salinite (slanosti) oceánu 35‰ mrzne morská voda pri teplote -1,9°C. Pokiaľ sa slanosť morskej vody zníži tak morská voda zamŕza skôr čo v konečnom dôsledku vedie k väčšej akumulácii morského ľadu a k jeho zväšujúcej sa rozlohe. Rozloha morského ľadu na severnej pologuli tak v auguste 2014 dosiahla 6. najnižšiu rozlohu od začiatku satelitných pozorovaní tejto oblasti v roku 1979 (6,22 mil. km2), zatiaľ čo rozloha morského ľadu na južnej pologuli je rekordne veľká (19,20 mil. km2). V prvom prípade sa jedná o takmer 14% deficit oproti priemeru rokov 1981-2010, v prípade druhom pozorujeme 6% prebytok. Rovnako dekádna zmena rozlohy je v prospech Antarkídy a čo je horšie výrazný neprospech Arktídy (takmer 10% úbytok). Z globálneho hľadiska bola síce rozloha morského ľadu v auguste slabo nad priemerom, za dekádne odbobie je však stále badateľný pokles rozlohy o viac ako 2% (obr. 1)

 

 

Obr.1: Rozloha morského ľadu na severnej a južnej hemisfére v auguste 2014 (rozloha, odchýlka od priemeru, rekodné hodnoty za obdobie 1979-2014)

 

Tmavnutie Grónskeho ľadovca

Vyzerá to tak, že klimatická zmena bude mať ďalekosiahle následky, a naša spoločnosť bude len postupne objavovať dôsledky svojho nerozumného a už dlhšiu dobu neudržateľného spôsobu hospodárenia zo zdrojmi našej planéty. Profesor Jason Box, ktorý nedávno dokončil svoju 23. expedíciu v Grónsku neskrýval prekvapenie nad zmenami, ktoré sa odohrali za posledné roky na najväčšom ostrove našej planéty, na ktorom sa nachádza pomerne významné percento rozlohy svetového pevninského ľadovca (spolu s Antarktídou).  Negatívny dopad na svetovú klímu okrem iného môže mať zväčšujúca sa plocha tzv. tmavého ľadu v Grónsku, ale aj v iných častiach Zeme (napr. Alpy) a keďže tmavý sneh má nižšie albedo tak to pravdepodobne povedie k zosilneniu pozitívnej spätnej väzby. Popredný svetový expert, ktorý sa zmenami ľadovcov v Grónsku zaoberá bol viac ako prekvapený nad tým ako stihol povrch Grónskeho ľadovca za posledný rok stmavnúť (obr. 2). Profesor Jason Box, ktorý je spoluzakladateľom projektu ,,Tmavý sneh“, vypočítal, že povrch Grónskeho ľadovca je o 5,6% tmavší než v minulom roku. Shfaqat Khan, popredný vedecký pracovník Technickej Univerzity v Dánsku povedal: ,, Je prekvapujúce vidieť úbytok ľadu v jednom z najchladnejších oblastí našej planéty." Hlavný problém ktvie v tom, že kým napríklad snehová pokrývka v centrálnej časti Antarktídy odráža viac ako 90% dopadajúceho slnečného žiarenia, schopnosť takéhoto tmavého snehu odraziť slnečné žiarenie klesá na 35%. To znamená, že väčšie množstvo energie zostane na ohriatie a následné topenie ľadu. Rýchle tmavnutie Grónskeho ľadovca má na svedomí väčšie množstvo naviateho prachu a sadzí, často práve z nadmernej priemyselnej činnosti a tiež z rekordného počtu požiarov v Arktíde v tomto roku. 

 

 

Obr. 2: Tmavnutie pevninského ľadovca v Grónsku

 

Obrázková príloha k článku:

 

 

Obr.: Priemerná augustová teplota vzduchu povrchu Severného ľadového oceánu (vľavo) a odchýlka od priemeru rokov 1982-2006 (vpravo)

 

 

 

Obr.: Rozloha morského ľadu v Arktíde (hore) a Antarktíde k 15.9.2014

 

 

Obr.: Rozloha morského ľadu v Arktíde a porovnanie s dlhodobým priemerom a rozlohou za posledné roky

 

Zdroje: 

http://aktualne.atlas.sk/zem-celi-novej-hrozbe-vola-sa-cierny-sneh/dnes/zaujimavosti/?utm_source=aktualne02&utm_medium=centrum&utm_campaign=hp

http://nsidc.org/arcticseaicenews/

http://www.climatecentral.org/news/new-greenland-ice-melt-fuels-sea-level-rise-concerns-17187

http://www.washingtonpost.com/blogs/capital-weather-gang/wp/2014/09/17/antarctic-sea-ice-expands-to-record-high-level-arctic-sea-ice-shrinks-to-sixth-lowest/

http://www.ncdc.noaa.gov/sotc/global-snow/