Marek Kučera, Meteoinfo.sk / 07.08.2014 00:01

Tlaková výš Bertram sa od tretej júlovej dekády udržiava nad európskou časťou Ruska. Po tom, ako po zadnej strane anticyklóny prúdil mimoriadne teplý vzduch nad Škandináviu sa ocitli východne od stredu anticyklóny krajiny východnej Európy a Pobaltia. Extrémne horúčavy vyvrcholili na Ukrajine, v Bielorusku a na Pobaltí na prelome týždňov, kedy sa horúci vzduch od východu dostal čiastočne aj na Slovensko. V nedeľu 3. augusta a v pondelok 4. augusta hlásili Ukrajina, Bielorusko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Švédsko extrémne vysoké teploty, pričom vlna horúčav sa nezaobišla bez nového národného rekordu maximálnej nameranej teploty od začiatku meteorologických pozorovaní. Bradatý rekord z roku 1943 bol prekonaný až o 1,4°C.

Lotyšsko s novým národným rekordom maximálnej teploty (+37,8°C)

 

Podľa zistení WMO 56 krajín (44 % z celkového počtu) uviedlo, že prekonanie rekordov absolútnych teplotných maxím za obdobie 1961-2010 pozorovali počas desaťročia 2001-2010. Naopak len 11 % (14 zo 127) krajín zaznamenalo v tomto desaťročí absolútne národné minimum. Ku krajinám, ktoré svoj absolútny teplotný rekord maximálnej teploty zaznamenali po r. 2000 sa pridalo tento týždeň Lotyšsko. 4. augusta bola v meste Ventspils namerali teplotu 37,8 °C, čo je historicky najvyššia teplota v Lotyšsku, ale aj v pobaltských štátoch (Lotyšsko, Estónsko, Litva). Doterajší lotyšský rekord, 36,4 °C bol zaznamenaný tiež 4. augusta, v roku 1943. Rekord je nezvyčajný aj tým, že Ventspils sa nachádza na brehu Baltického mora, pričom predchádzajúce najvyššie teploty boli zaznamenané vo vnútrozemí. Priemerná maximálna denná teplota tu na konci júla a začiatkom augusta stúpa v priemere len na +19°C, takže nameraných +37,8°C bolo takmer 20°C nad dlhodobý normál. Zaujímavé tiež je, že za posledný mesiac zaznamenali v meste až 10 tropických dní s maximom nad +30°C.  Príčinou extrémne vysokých teplôt bolo silné prúdenie spôsobené tlakovou výšou s centrom nad severovýchodom európskeho Ruska a Fínskom. Už deň predtým bola v tomto meste nameraná teplota 36,6 °C, čo bola hodnota vyššia ako doterajší rekord. 

 

 

Obr.: Tlakové pole a geopotenciál nad Európou k 12Z 4.8.2014 (Zdroj:http://www.wunderground.com/blog/weatherhistorian/comment.html?entrynum=293)

 

 

 

Okrem Lotyšska veľmi vysoké teploty namerané aj v Bielorusku, Estónsku, Litve, Švédsku a Ukrajine. V Minsku bolo 35,6 °C (denný rekord pre 3.8.), najvyššia teplota v Bielorusku bola 36,5 °C v Marina Gorka. Národný rekord v Bielorusku nebol prekonaný tak nedávno, a síce v lete 2010, kedy Rusko a východnú Európu ničili extrémne horúčavy a rozsiahle požiare. V Homeli vtedy 8. augusta teplota dosiahla až +38,9°C a nebyť smogu z lesných požiarov, v Moskve by možno padla 40-ka. Paralel z rokom 2010 je tu viac - leto 2010 a júl 2010 boli v širokom stredoeurópskom priestore tiež extrémne vlhké. Vo veľmi krátkom čase sa vyskytli v stredoeurópskom priestore dva zrážkové extrémy - 24 hodinový úhrn zrážok v nemeckom Musnteri dosiahol 28. júla 293 mm a 30. júla na chorvátskom pobreží namerali 24-hodinový úhrn 294 mm. SHMÚ medzičasom zverejnil informáciu, že až 29 júlových dní na Slovensku bolo v tomto roku búrkových.

 

Pripájame komentár J. Pecha k súčasnej situácii ohľadom extrémov zrážok v poslednom období:

 

"Súčasná situácia nie je z pohľadu výskytu búrok ničím mimoriadna. Nachádzame sa uprostred leta a tomuto relatívne častému výskytu búrkových javov navyše praje aj poveternostná situacia. To, čo možno považovať za menej typické su mimoriadne vysoké hodinové a denné úhrny zrážok, ktoré pri búrkach registrujeme. Nestáva sa každé leto, aby boli zrážky počas búrok tak výdatné, najmä ak sa vyskytnú niekoľko dní po sebe. Dobrým príkladom je nielen situacia v hlavnom meste, Bratislave, spred pár dní, ale aj nedávne mimoriadne intenzívne dažde na strednom a severnom Slovensku - z nedávnej doby asi najviac zaujala situácia z Terchovej a Vratnej doline v Malej Fatre. Súčasná situácia však nie je atypická len na Slovensku, ale aj v celom rade ďalších susedných krajín (Maďarsko, Rakúsko či ČR) meteorológovia zaznamenali veľmi pozoruhodné úhrny. Za všetky možno spomenut napr. extrémny dážď z Munsteru v západnom Nemecku (28. júl), kde počas jednej burky v priebehu jedinej hodiny napršalo takmer 164 mm (164 litrov na meter štvorcový - za celý deň tam pritom napršalo takmer 293 mm; na pripomenutie, na Slovensku máme historický rekord denného úhrnu na úrovni 232 mm z júla 1957 - Salka, severne od Štúrova). Ide o mimoriadne vysoké úhrny, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú len približne raz za 100-200 rokov. V posledných dvoch až troch dekadach však registrujeme, a to nielen v Európe, častejší výskyt podobne vysokých uhrnov. Rastie nielen frekvencia ich výskytu, ale zvyšujú sa aj absolútne rekordy maximálnych zrážok. Od polovice 20. storočia sa pritom intenzita krátkodobych zrážok zvýšila sa severnej pologuli o až 7 %, čo je už veľmi podstatný nárast. Existuje teda prepojenie medzi častejším výskytom vyšších úhrnov zrážok a globálnym otepľovaním? Celkom urcčte áno, a to z jednoduchého dôvodu, ktorý potvrdzujú nielen údaje z celeho sveta, ale aj teória. Stale teplejšia atmosféra dokáže obsiahnuť väčšie množstvo vlhkosti. Tá sa do atmosféry dostáva zo stale teplejšieho povrchu oceánov. Pokiaľ nad pevninami nastanú vhodné poveternostné podmienky, môže v konkrétnych prípadoch spadnúť v priemere o 20 az 50 % viac vody, než tomu bolo napriklad pred 50 rokmi. (Ako sme už naznačili aj vyssie, tento nárast dokážeme aj celkom presne kvantifikovať). A neplatí to len pre severnú pologuľu, ale aj pre strednú Európu a Slovensko. Žiaľ, s podobnými situáciami budeme musieť počítať aj v ďalších rokoch a desaťročiach. Tak ako sa bude postupne zvyšovať priemerná teplota planéty, porastú aj extrémne zrážky, či už búrkového alebo iného pôvodu."

 

...pokračovanie k vlne horúčav vo východnej Európe

 

 V Litve bolo nameraných +36,6 °C v Klaipede (litovský rekord je +37,5 °C z 30. júla 2004), v estónskom meste Niqula +33,5 °C 4.8.2014 (národný rekord v Estónsku +35,6°C pochádza z 11. augusta 1992), v Poľsku namerali 3. augusta 35,4 °C. Vo Švédskom Falune teplota vystúpila na +35,1 °C (4. august), a jednalo sa o najvyššiu augustovú teplotu vo Švédsku od r. 1992. V dôsledku dlhotrvajúceho suchého a horúceho počasia v tejto oblasti sa v strednom Švédsku rozhorel rozlohou najväčší požiar (cca 15 000 hektárov) v modernej švédskej histórii. V dôsledku neho muselo byť vysťahované mestečko Norberg s 4500 obyvateľmi. Na Ukrajine teploty stúpli až do +39,1°C.