Róbert Kvak, Meteoinfo.sk / 13.04.2014 15:59
Albert Einstein, považovaný za jedného z najväčších fyzikov ľudskej histórie, sa vyjadroval o zemskej klíme ako o nepredvídateľnom systéme. Človek sa snaží celé tisícročia o pochopenie správania sa atmosféry, ktorej prejavy pripisoval bohom, snažil sa ich predpovedať prostredníctvom zvierat, rastlín, neskôr pozorovaním samotných atmosférických dejov. Venovanie pozornosti prírode v teréne je dnes takmer úplne nahradené počítačmi, s čím súvisia nezaplnené diery v predikciách väčšiny prognostikov. Úlohu počítačov vo fyzike atmosféry samozrejme nepodceňujeme, je nenahraditeľná a bez nej by sme dnes boli s vedomosťami len o čosi ďalej ako v polovici minulého storočia. Skôr narážame na skutočnosť, kedy je terénny výskum meteorológie a klimatológie zanedbávaný na takých miestach, ktorých skĺbenie so súčasnou vedou a jej kilometrovými skokmi by viedlo k oveľa pestrejším, zaujímavejším a v prvom rade reálnejším výsledkom. Napriek tomu nám počítačovo-štatistické metódy prinášajú deň za dňom nové, často prekvapujúce zistenia.
Nočné svietiace oblaky (NLC) sú najvyššie vyskytujúca sa oblačnosť v atmosfére.
Je samozrejmosťou, že vzdušný obal Zeme je pod neustálym dohľadom zatiaľ známych fyzikálnych zákonov, ktoré sa odohrávajú medzi zemským telesom a vesmírom. Často je však náročné tieto zákony aplikovať do takých oblastí a časového rámca, ktoré by pokryli komplexnú teóriu klimatického systému. Do navzájom sa ovplyvňujúcich fyzikálnych veličín klimatickej sústavy objektov a javov neustále pridávame nové vstupné údaje, ktoré nám jednak prinášajú zvyšovanie stavu entropie a kde-tu sa objaví aj nejaká súvislosť. Následne tvoríme hypotézy, teórie, pričom nie každá prejde vedeckým uznaním a ak aj áno, nemusí byť vždy akceptovaná časťou odbornej či laickej verejnosti.
Vývoj informačných technológií a spolu súvisiacich oblastí vedy, nám ponúka čím ďalej tým lepšie podmienky pre podrobný trojrozmerný výskum nielen najbližšieho okolia, ale aj veľkoplošných oblastí akými je aj celá atmosféra Zeme. Výsledky podobne rozľahlých meraní môžu viesť k prekvapujúcim zisteniam, ktoré sa vymykajú zo všeobecného ponímania dynamickosti zemskej cirkulácie.
NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) v týchto dňoch zverejnila štúdiu o úzkom prepojení atmosférických procesov medzi dvomi polárnymi oblasťami. V anglickom jazyku sa takýto súvis atmosférických javov medzi dvoma veľmi vzdialenými regiónmi označuje slovom "teleconnection", bez slovenského ekvivalentu. V tomto prípade ide o lokality vzdialené 20 000 kilometrov, medzi ktorými sa objavujú vzájomné súvislosti už po dvoch týždňoch. Bádanie pritom bolo zamerané na štúdium NLC. Hovorí profesorka Cora Randall z University of Colorado: "Objavili sme spojistosť medzi zimnými teplotami v Indianapolise(pozn.: Indiana; USA) a frekvenciou nočných svietiacich oblakov nad Antarktídou". Išlo však o viac-menej náhodné zistenie, keďže objektom skúmania boli samotné NLCs.
Nočné svietiace oblaky(angl. noctilucent cloud, NLC alebo NLCs) sú tvorené malými ľadovými kryštálikmi a vyskytujú sa vo výške okolo 80 km nad zemským povrchom, v mezosfére, pričom ide o modro-strieborné alebo až oranžovo-červené oblaky, podobajúce sa druhu Cirrus (viac info napr. na: http://www.equark.sk/index.php?cl=article&iid=768). Projekt AIM (Aeronomy of Ice in the Mesosphere) sa prvotne zameriaval na úzku vertikálu v atmosfére, kde sa NLC formujú. Postupne bolo zistené prepojenie prúdenia medzi mezosférou nad Antarktídou a stratosférou nad Arktídou. Pokiaľ je zonálne stratosférické prúdenie nad severnou hemisférou zoslabnuté, globálna cirkulácia zapríčiní oteplenie a suchší vzduch nad južnou mezosférou so zriedkavejším výskytom NLCs, naopak opätovné naštartovanie stratosférických vetrov nad severným pólom má za následok chladnejšie a vlhkejšie prostredie, ktoré je priaznivé pre tvorbu NLCs.
AIM prišiel v prvých dvoch mesiacoch v roku 2014 s pozorovaním zmien tvorby NLCs nad Antarktídou. Práve počas januára a februára si pamätáme správy o teplotných výkyvoch a extrémoch zo severnej Ameriky, kedy boli frontálne zóny značne rozkolísané. Následne sa preukázala dvojtýždňová nadväznosť výskytu NLCs na zmeny prúdenia a teplotné výkyvy na severnej pologuli. Nočné svietiace oblaky môžu priniesť ďalšie zaujímavosti o globálnej cirkulácií a časovej nadväznosti jednotlivých javov.
Obr. č. 1 a 2, Korelácia medzi výskytom nočných svietiacich oblakov nad Antarktídou a zmenou stratosférických vetrov spolu s prízemnými teplotami nad severnou pologuľou (NASA, 2014)
